O mystickej sile barboriek, osudovom 4. decembri a patrónke baníkov
Zdroj: Shutterstock
K 4. decembru sa viaže ľudový zvyk typický nielen pre Slovensko, ale aj pre iné krajiny strednej Európy – rezanie vetvičiek ovocných stromov, tzv. barboriek, ktoré do Štedrého dňa rozkvitnú.
Táto tradícia však nemá so svätou Barborou nič spoločné. Počiatky tohto zvyku sú v našich končinách spojené s vierou, že dni od sv. Kataríny (25. november) až po Tomáša (21. december) sú tzv. stridžie dni. Vo vymedzenom časovom období mali nepriaznivé sily zvýšenú aktivitu, podľa predstáv ľudu mohli škodiť hospodárskym zvieratám (odoberali kravám mlieko).
Emília Horváthová v knihe Rok vo zvykoch nášho ľudu (1986) píše: „Pretože po tieto dni nikto žiadnu ženu s výnimkou domácich nepustil do stajne, strigy využívali svoje schopnosti premeniť sa na niektoré zviera, obvykle to mala byť mačka, aby sa tak v nestráženom okamihu dostali k dobytku.
Niektoré strigy sa vedeli pretiahnuť aj cez úzke štrbiny medzi dverami, oknami a cez kľúčovú dierku, preto niekto z gazdovstva urobil na takýchto miestach cesnakom alebo posvätenou kriedou kríže, prípadne okolo každého nakreslil ešte aj kruh.
I tak však nebola vylúčená možnosť, že sa strige podarí vojsť do stajne napriek ochranným znakom, preto ľudia nad dobytok rozvešali hlávky cesnaku alebo cibule, ktoré mali v tomto prípade rovnakú funkciu.“ V tento deň sa nepriadlo, nešilo, ba ani perie nepáralo, aby sa dobytku škoda nestala.
Zdroj: Shutterstock
Duchovia predkov a veštenie z ratolestí
Všeobecne sa tradovalo, že v období adventu je závoj deliaci svet živých od sveta mŕtvych tenší. Práve v tomto období duchovia predkov chodia kontrolovať svojich potomkov, aby zistili, ako si vedú. Dievčatá a ženy preoblečené za „barborky“ predstavovali duchov ženských predkov.
Zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári v ruke držali metlu, štetku alebo husacie krídlo, ktorým symbolicky zamietli izbu v navštívenom dome. Svoj príchod zvykli ohlasovať búchaním na okno alebo aj zvončekom.
Ak sa na tento deň, teda na 4. december, pozrieme zo širšieho kultúrno-geografického hľadiska, pohania v strednej Európe ho radili k tzv. osudovým dňom. Tie boli najpríhodnejšie na veštenie.
Aj preto sa na Barboru odrezávali z ovocných stromov ratolesti, ktoré boli prostriedkom na spomínané veštenie. Najčastejšie sa rezali čerešne, višne, ale aj trnky.
Prečítajte si tiež
V niektorých krajoch dokonca dievčatá vodu vo váze s halúzkami nevymieňali za čerstvú, ale iba dopĺňali vodou zo studienky, ktorú doniesli v ústach. Takto zalievané barborky vraj mali väčšiu moc veštiť. Slobodné dievčatá totiž mali vo zvyku pomenovať každú vetvičku menom niektorého chlapca z dediny a vydať sa mali práve za toho, ktorého halúzka rozkvitla ako prvá.
Zadaní si mohli veštiť šťastné mesiace na ďalší rok. Napríklad ak ratolesť rozkvitla šiesty deň po Barbore, najšťastnejším mesiacom mal byť jún. Svätá Barbora sa tešila veľkej úcte medzi baníkmi. Tí ju považovali za svoju patrónku.
Zdroj: Shutterstock
Svätá Barbora ťahá sane do dvora
Pre mnohých z vás je iste táto pranostika známa. Kedysi bol blížiaci sa dátum štvrtého decembra predzvesťou sneženia. Tradovalo sa aj, vraj aké počasie je na Barboru, také bude až do Štedrého dňa. Keď bola srieň na lúkach, hospodári sa mohli tešiť na dobrú budúcoročnú úrodu sena. No a keď sa srieň objavila na stromoch, bol to znak dobrej úrody ovocia.
Ako správne rezať barborky?
Vyberajte halúzky z tej časti koruny, ktorá smeruje na juh, tá je totiž po celý rok najviac oslnená. Dôležité je aj to, aby výhony boli obsypané bacuľatými pupeňmi – z nich vykvitnú kvety. Vetvičky režte šikmým rezom a doma ich vložte do vázy s čerstvou studenou vodou.
Prečítajte si tiež
Ak vonku mrzne, nechajte halúzky najprv rozmrznúť v chladnejšej miestnosti. Pupienky, ktoré sú pod hladinou, odlomte. Procesu kvitnutia napomôže, ak vázu s barborkami na niekoľko dní postavíte do chladnejšej miestnosti s teplotou nie vyššou ako 20 °C. Potom ich vystavte na svetlo a do tepla, nie však blízko radiátora, pretože teplo, ktoré z neho sála, by pupienky zahubilo.
Čo sa týka starostlivosti, dôležité je každodenné vymieňanie vody a jemné rosenie konárikov. Halúzky raz za štyri dni zrežte čerstvým šikmým rezom (preto je lepšie, ak ich ešte v záhrade zrežete o niečo dlhšie). Ak máte doma príliš suchý vzduch, navlečte na konáriky väčšie mikroténové vrecko, aby púčiky nezaschli.
Tip: K váze s barborkami umiestnite misku s ovocím, napríklad s jablkami alebo banánmi. Etylén, ktorý sa z nich uvoľňuje, stimuluje kvitnutie halúzok.
Ak ste zabudli…
V návale každodenných povinností sa môže ľahko stať, že zabudnete
na rezanie halúzok na Barboru. Ak si spomeniete o niekoľko dní neskôr, vetvičky čerešní už nerežte – nestihli by rozkvitnúť.
V takom prípade sa núka iné riešenie: čerešňové halúzky môžu nahradiť napríklad tie zo zlatovky. Dokážu vykvitnúť rýchlejšie a je pravdepodobné, že to stihnú ešte do Vianoc.
Text: Martina Deríková
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 12/2022
