Byt v prvorepublikovej vile ukrýva raritu. Je ňou kuchyňa pripomínajúca laboratórium

Prvorepubliková vila

Interiéry s už vyprofilovaným „kádrom“ majú niečo do seba. Vyzreté ako syr či dobré víno, ktoré dostali možnosť časom sa formovať, rásť a postupne si tvoriť vlastnú entitu.

Navštívili sme jeden z bytov v bratislavskej prvorepublikovej vile. Hoci by za tých sto rokov existencie príbehy domu a bytov vydali aj na román, skrátime to. Jedna rodina už štvrtú generáciu vlastní trojpodlažnú vilu.

Čo podlažie, to byt s výmerou zhruba 150 štvorcových metrov. Každý je samostatnou obytnou bunkou. Veľká rodina je spolu a zároveň žije oddelene.

Čerstvo zrekonštruovaný byt na prízemí sa stal akýmsi srdcom domu. Miestom, kde sa obyvatelia vily pravidelne cez víkendy schádzajú za veľkým jedálenským stolom.

Zdroj: Tomáš Manina

Puristicky

Pod návrhom tejto náročnej rekonštrukcie je podpísaný architekt Juraj Peták spolu s kolegom Alanom Prekopom. Realizácia už prebiehala len pod taktovkou Petáka.

Architekti nie sú len kolegovia z ateliéru, ale aj spoluzakladatelia hudobnej skupiny Purist. Nič výnimočné, skôr celkom pochopiteľné, ak majú kreatívne duše viacero talentov a zručností.

Vnímanie priestoru vtedy dostáva azda ešte o čosi väčšiu hĺbku. Purizmus ich sprevádzal aj pri prvých konceptoch, no postupne pridávali aj menej tradičné témy, keďže sa pri realizácii vyrovnávali so samotnou podstatou priestoru.

Obnažili ho na kosť a potom postupne, no veľmi uvážlivo, pridávali nové vrstvy. Miestami veľmi pravdivými, autentickými, no nevyhýbali sa ani high-tech prvkom, ktoré sa rafinovane maskovali.

Obývaciemu priestoru dominujú dve komfortné sedačky. Garde im robia na mieru vyrobené konferenčné stolíky – podnož majú z ohýbanej ocele, platňu z mramoru. Zdroj: Tomáš Manina

Enfiláda: Spája aj oddeľuje

Už na prvých stretnutiach investori autorom návrhu jasne zadefinovali, že interiér má byť miestom, ktoré spojí celú rodinu. Od toho sa odvinul koncept, ktorý zminimalizoval súkromné časti na úkor tých denných.

Architekti dispozične byt najskôr očistili od akýchkoľvek zbytočností a čo najviac ho otvorili. Pritom museli brať do úvahy statiku aj moderné technologické požiadavky klientov (vzduchotechnika, inteligentná elektronika, klimatizácia, smart audiosystém vrátane inteligentnej bezpečnosti priestorov).

Zadanie bolo naplnené, denné miestnosti s rôznymi funkciami dnes v prípade potreby vedia vytvoriť jeden súvislý spoločenský priestor. Je to vďaka tomu, že všetky nenosné priečky nahradila po novom štvorica skladacích dverných krídel enfilády.

Luster nad jedálenským stolom má historickú hodnotu, pamätá si ešte časy, keď sa miesto zažínania svetla zapaľovali sviečky, dnes je prerobený a funguje na elektrinu. Zdroj: Tomáš Manina

Tie ponúkajú širokú variabilitu konfigurácie priestoru, plnia funkciu nábytkových stien, a zároveň vzniklo množstvo ukrytého odkladacieho miesta.

Pre zaujímavosť: na nové dverné zárubne bol použitý kefovaný mramor. Keďže nejde o „mušiu váhu“ – jedna zárubňa váži približne 600 kg – , bol to technicky celkom náročný oriešok.

Najskôr bolo potrebné obnažiť pôvodný strop a odstrániť priečku, na mieste ktorej vznikol priestor pre úložný solitér, ktorý kontinuálne plynie do dverných krídel. Zvrchu aj zospodu podopierajú mramorové platne dva oceľové nosníky.

Prečítajte si tiež

Na skvelé sa oplatí čakať aj večnosť! alebo Ako sa do vily na Kalvárii vrátili elegancia a vkus

Povrch dverí aj nábytkových stien má dobový biely kazetový dezén. „Rovnaké kazetové platne sme objavili v pôvodnom byte za radiátormi, “ prezrádza architekt Peták.

Radiátory dnes už v byte nenájdete (nahradilo ich podlahové vykurovanie), autori návrhu však podľa tohto vzoru nechali vyrobiť na dvere aj nábytkové skrine (s bohatým úložným priestorom) repliky kaziet.

V obývačke je aj množstvo úložných priestorov, ktoré dobre schovajú napríklad aj oblečenie. Zdroj: Tomáš Manina

Kameň & drevo & čistota

Pri konfigurácii bytu hrá zásadnú rolu kryštalický mramor. Okrem zárubní sa objavuje v rôznych podobách a prestupuje miestnosťami. V kúpeľni ako obklad v podobe veľkoformátových platní, v jedálni ako podnož stola, v pracovni na pracovnej doske, v obývačke a v spálni na stolíkoch.

V drvenej forme sa prezentuje ako liate terazzo na kuchynskej podlahe, ktoré plynie vertikálnym smerom do akoby levitujúceho ostrovčeka v kuchyni. Apropo, kuchyňa.

Miestnosť, ktorá sa pre vášeň k vareniu domácich pri radikálnej obnove zväčšovala. Dnes pripomína laboratórium. Antikorové dvierka na plnú svetlú výšku aj šírku jednej steny ukrývajú v drevenom vnútri maximálny komfort pre každého ostrieľaného kulinára.

Kuchyňa v introvertnej forme vďaka zvoleným materiálom pripomína laboratórium. Puristický priestor sa po otvorení dvierok mení na pracovisko kulinárov par excellence. Zdroj: Tomáš Manina

Čo sa týka zariadenia, žiadne zahlcovanie priestoru, v každej obytnej miestnosti dostal sólo len jeden nábytkový kus, ktorý v priestore akcentuje. Tento interiér sa prítomným prihovára priamou, jasnou, výrazovo redukovanou, no vysokokvalitnou rečou. Vystavanou na platforme poctivého remesla.

Prečítajte si tiež

Premena farmárskeho domu na modernú minimalistickú vilu

„Počas rekonštrukcie sme sa snažili zachovať, respektíve obnoviť všetky historicky výrazné, charakteristické prvky a kvality, no zároveň do priestoru vložiť najnovšie technológie spôsobom nekolidujúcim s dobovým tvaroslovím,“ objasňuje architekt Juraj Peták.

„Zámerom pôdorysných úprav bolo maximalizovať úžitkovú plochu priestorov s dôrazným prihliadaním na zachovanie pôvodných kvalít. Jednou z nich je impozantná enfiláda,“ dodáva architekt Juraj Peták.

Naoko chladná kuchyňa sa po otvorení antikorových dvierok razom premení na útulný priestor Zdroj: Tomáš Manina

Galéria

Text: Denisa Slančová
Foto: Tomáš Manina
Zdroj: časopis Dom a byt 1/2023