„Kam sa pozriem, sme to my.“ V dome plnom farieb, kvetov a radosti

Matej a Katka dlho hľadali miesto na bývanie, ktoré bude blízko Bratislavy a zároveň i blízko prírody; miesto, kde sa deti budú hrať slobodne na ulici s kamarátmi a kde si budú môcť vypestovať svoju vlastnú zeleninu. To všetko našli v Pezinku.

Rozloha: 210 m2, dom v radovej zástavbe

Svoje vysnívané miesto, kde sa usídlili, našli v staršom dome v radovej zástavbe, v slepej, nie príliš rušnej ulici. Malebnosť prostredia dotvárajú vinice rozprestierajúce sa priamo za domom. Keďže stavba už nebola najmladšia a ani dispozícia celkom nevyhovovala potrebám nových majiteľov, bola nevyhnutná kompletná rekonštrukcia. „Garáž sme zmenili na hosťovskú izbu, keďže pred domom je stojisko na autá a máme veľa kamarátov a príbuzných, ktorých chceme hostiť. Popritom sme zväčšili obývačku a premiestnili WC s kúpeľňou. Na prízemí tak vznikol krásny, vzdušný priestor. Najviac však oceňujeme ‚spodný okruh‛ okolo schodiska. Keď ho kamarátka architektka navrhla, ani som netušila, ako prepojí prízemie a takisto sa postará o zábavu deťom. Tie sa okolo neho často naháňajú, vlastne každá detská návšteva sa skončí tak, že všetky deti behajú dookola,“ smeje sa Katka.

• Väčšina vecí v našom dome má za sebou príbeh, raz je to príbeh našich starých rodičov, keďže veľa vecí sme si priniesli z ich domovov, raz príbeh vecí, ktorým sme dali s mužom nový šat, či všetky obrázky, výrobky, hračky patriace k svetu našich detí. – Katka, majiteľka domu

Interiér zariaďovala majiteľka sama, vznikal postupne. Niektoré veci si doniesli z predchádzajúceho bývania, ďalšie si prerobili a iné zasa zdedili. „Po manželovej babke sme si priniesli veľké orechové komody z päťdesiatych rokov, príborník a tiež jedálenský stôl. Mužovi pripomínali detstvo, ktoré trávil u babky, preto som sa snažila zakomponovať ich do priestoru. A keďže sme si nechceli brať úver, veľa vecí som rekonštruovala sama, väčšinou tiež boli nájdené v pivniciach či zdedené po príbuzných.“ Steny zdobia obrazy, ktoré maľovala majiteľka. „Počas materskej som sa vrátila k dávnej záľube a učím sa znovu maľovať, na stenách máme naše spomienky, namaľovala som našu svadbu či kamzíky z Jahňacieho štítu, ktoré sme videli počas našej prvej spoločnej dovolenky.“

Vo vstupnej hale domácich i návštevy ako prvá víta komoda po babičke. Koberec s moderným geometrickým vzorom rozbíja fádnosť sivej dlažby. S bujnou zeleňou farebne korešponduje tmavozelená drevená zárubňa na prahu otvorenej spoločenskej časti.

• Kam sa pozriem, sme to my a ja som šťastná, že nám dom slúži a je nám spolu dobre. – Katka, majiteľka domu

V dome sa nachádzajú tri akváriá, obrovské knižnice a množstvo kvetín. „Akváriá a knihy sú záľuba môjho muža a kvety sa k nám dostávajú postupne. Ako sme začali spolu žiť, začalo sa kvetom dariť oveľa viac, preto verím, že atmosféra a láska vplývajú na všetko okolo nás, nielen na kvety. A teraz, keď máme dom, si rastliny k nám viac a viac nachádzajú cestu. Zútulnia priestor a prinesú radosť a energiu vždy, keď sa na ne pozriete.“

Čo sa týka zútulňovania interiéru, veľkú úlohu zohrala i drevená podlaha. „Vždy som vedela, že ak budem mať raz dom, bude tam drevená podlaha. Trochu som mala obavy, či sa o ňu nebudem musieť veľmi starať, najmä pri malých deťoch, no teraz vidím, že v paneláku si tá naša stará plávajúca podlaha vyžadovala väčšiu starostlivosť. Samozrejme, záleží na tom, aký typ podlahy si človek vyberie,“ spresňuje domáca.

Prečítajte si tiež

Aj do bytu zo 60. rokov sa dá vniesť punc originality, funkčnosti a farebnosti

„Môj byt vyzerá tak trochu ako vitrážové okno – plné rôznych vzorov a farieb…“

Kuchyňa je navrhnutá jednoducho, kostra linky bola vyrobená na mieru u stolára z jednoduchších a lacnejších materiálov, jediný silný prvok je žltá pracovná doska z umelého kameňa. „Chcela som čierno-bielu kombináciu s akcentom na farebnú stenu za linkou alebo s farebnou pracovnou doskou. Keď som však uvidela tento umelý kameň, bola som unesená a bolo rozhodnuté. K žltej na linke som sa už neodvážila dať farebnú stenu, no teraz vidím, že by ju pokojne zniesla.“ Za linkou je umývateľná farba (okrem sporáka, kde je transparentné plexisklo, a umývadla, kde je doska nafarbená tabuľovou farbou).

Kuchynský kút tvorí najjednoduchšia možná verzia kostry kuchyne s výrazným farebným umelým kameňom. „V interiéri podľa môjho názoru platí jedno pravidlo: môžete mať jednoduché, lacnejšie veci z obchodných reťazcov, ktoré potom doplníte jedným dominantnejším dizajnovým kusom, ktorý povýši vzhľad interiéru na vyššiu úroveň. V kuchyni to môže byť kuchynská doska z luxusného materiálu či napríklad ručne vyrábané výraznejšie kachličky za linkou,“ dáva tipy majiteľka Katka.

Rovnako aj v kúpeľni použili omietku – púdrový odtieň staroružovej omietky, ktorá v kombinácii s drevom a horčicovými svietidlami vytvára veľmi príjemné prostredie. Kachličky sa tu nachádzajú vo veľmi malej miere, iba okolo vane a umývadla. Dom je prerobený tak, aby sa v ňom všetci cítili dobre, Matej tam má svoj kút v knižnici, akváriá a v pivnici aj svoju dielňu. Katke sa splnil sen o kuchyni spojenej s obývačkou a o otvorených priestoroch, po ktorých vždy túžila. A deti majú kopu priestoru na hranie v dome, v záhrade za domom či celú „svoju slepú ulicu“ na bezpečné bicyklovanie s kamošmi.

Čierne lemovanie čelných hrán nájdeme nielen na knižnici, ale i na ostatných kusoch nábytku. Ide o jednotný prvok v celom interiéri. Aj vďaka tomu jednotlivé zátišia a kúty pôsobia doslova ako obrazy.

Spálňa spojená s knižnicou je miesto, kde obklopený knižkami nachádza svoje útočisko otec rodiny Matej. I tu sa miešalo staré s novým – obraz zdedený po babke, kreslo z predchádzajúceho bývania a nová knižnica. Drevené parkety spájajúce priestor boli najnákladnejšou položkou v rozpočte rekonštrukcie, majitelia však svoju investíciu neľutujú – naopak, nevedia si vynachváliť pocit pri chôdzi v zime či lete. Nesmrteľná kombinácia čiernej, sivej a bielej vnáša do priestoru jednoduchosť, drevo zasa pocitové teplo.

Terasy v domoch tohto typu majú často východ nad úrovňou záhrady. V takom prípade býva často problém opticky prepojiť záhradu a dom tak, aby záhrada vábila domácich vyjsť von a tráviť tam čas. Majiteľom sa to podarilo viacstupňovou terasou zo sibírskeho smrekovca, ktorá po celej svojej dĺžke slúži aj ako drevená lavica. Terasa v tejto viacúrovňovej forme ozaj pojme veľký počet ľudí pri oslavách a grilovačkách.

Galéria

Text: Katarína Lučeničová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 11/2020