Byty v prvorepublikových budovách sa vyznačujú solídnosťou a obvykle tiež vzdušnými miestnosťami. Bohužiaľ, súčasným potrebám takéto bývanie zodpovedá už len málokedy. Príkladom úspešnej premeny je malý byt v centre hlavného mesta, pod ktorým je podpísaná architektka Ivana Dombková.
Základnú dispozičnú schému tvorí chodba, na ktorej koncoch sú dve miestnosti. V pôvodnom stave tento úzky dlhý trakt pôsobil skôr depresívne. Nepomohlo ani okno do tichého dvora v menšej miestnosti, ani krásne okno do pokojnej ulice v hlavnej miestnosti bytu. Tie sa ale stali základom budúceho sviežeho riešenia. Mimo toho má byt ešte jedno špecifikum, a to ónyx zakomponovaný podľa priania klienta do riešenia interiéru.
Ónyx sa tak stal dominantou dennej časti bytu, ktorá je podčiarknutá jeho podsvietením. Svietiaca ónyxová stena a veľké okno na protiľahlej strane presvetľujú pomerne hlbokú miestnosť, takže pôsobí príjemne vzdušne. V tomto najväčšom priestore v byte sa prepája jedáleň s kuchyňou, obývačkou a pracovňou. Útulnosť podčiarkujú použité pastelové odtiene, doplnené drevom ako prevládajúcim materiálom.
Vniesť maximum svetla si klient prial aj do kúpeľne, ktorá sa nachádza uprostred chodby, teda v najtemnejšom strede celého traktu. Preto je ladená do svetlých tónov a od ostatného priestoru je oddelená celosklenenou priečkou z matného skla s integrovanými dverami. Na malú plochu kúpeľne sa toho veľa nezmestilo, takže je tu len tradičná vaňa a umývadlo.
Sklenená priečka, tentoraz z číreho skla, je aj na protiľahlej stene chodby, kde oddeľuje zádverie. V tomto prípade plní priečka funkciu estetického oddelenia bytu od akejsi prevádzkovej časti s upratovacou komorou a úložným priestorom. Súčasne bráni únikom tepla pri otvorení vstupných dverí, čo je dôležité vzhľadom na prepojenie chodby s dennou miestnosťou. Vstup do izby je bez dverí a na celú výšku miestnosti, aby sa čo najviac svetla z miestnosti dostalo do chodby.
Na protiľahlej strane chodby voči dennej miestnosti je spálňa. Od zvyšných priestorov je oddelená zasklenými dverami z matného skla na celú výšku miestnosti, ktoré užívateľom spálne zaisťujú intimitu a súčasne opäť presvetľujú chodbu. Kontinuitu riešenia celého interiéru utvárajú drevené prvky, ktoré sú použité aj v spálni a ktoré tu dômyselne vytvárajú dostatok úložného priestoru bez pocitu stiesnenosti.
Modernému interiéru pristanú kontrastné doplnky v podobe repasovaných pôvodných okien a dverí, rovnako ako starý luster, ktorý klient vlastnil a prial si ho použiť. Byt aj vďaka tomu teraz využíva ako príjemný apartmán počas svojich pobytov v Prahe.
Text: Marie Urbancová :: Foto: I.D. architektúra
