Mnohé zo špičkových hotelov po celom svete ignorujú trinástku. Nenájdete v nich poschodia, ba ani izby označené týmto číslom. Slovenská autorka bestsellerov Andrea Coddington naň v súvislosti so svojím bývaním nedá dopustiť a rozhodne ho považuje za šťastné.
Po tom, čo padli newyorské dvojičky, sa mladá novinárka vybrala za veľkú mláku, odkiaľ prinášala informácie o aktuálnom dianí. Rozruch po čase utíchol, no „veľké jablko“ ju uchvátilo natoľko, že na návrat nepomýšľala. Nuž a po tom, ako stretla svoju veľkú životnú lásku, sa New York definitívne stal jej domovom. Vydala sa, porodila dve úžasné deti a… ovdovela. Pred piatimi rokmi sa po jedenástich rokoch života v inom časovom pásme rozhodla zo zámoria vrátiť späť na Slovensko. A presne v tomto bode sa začína jej cesta za budovaním rodinného zázemia aj nového útočiska.
Kuchyňa je aj v tomto byte srdcom domova. Polostrovček vymedzuje priestor kuchynskej zóny a aj opticky ju odčleňuje od jedálne, ktorá je priamo naproti nej. Andrea ani zďaleka nie je jedinou paňou kuchyne. Výborne to v nej ide aj Markovi a Sare.
Cudzie sa nepočíta
Po dvoch rokoch v prenajatom bratislavskom byte sa Andy, ako ju priatelia volajú, presťahovala do štvorizbového bytu s rozlohou 100 štvorcových metrov. A spomínaná trinástka? Nie, nejde o číslo bytu, ale o poschodie, na ktorom sa byt s fascinujúcim výhľadom na Bratislavu nachádza. „Bývam v ňom štyri roky a kúpila som ho ako holobyt,“ spomína Andrea, ktorá svoj domov vytvárala postupne bez odbornej pomoci dizajnéra.
„Keď som do bytu prišla prvýkrát, bola tu len kúpeľňa, toaleta a dvere. Čiže aj podlahu mi prišli položiť, až keď som tu už s aj krabicami bola,“ pokračuje. „Žila som tu aj s deťmi za pochodu a za pochodu sme vyberali kuchyňu, nechali dorábať elektrické zásuvky, aj nakupovali nábytok.“
Jemné zemité odtiene sú tým, čo v nej vyvoláva pocit harmónie a pokojnej atmosféry. Andrea má veľmi rada vzdušnosť a čistotu priestorov, v ktorých funguje. A luster? Ten majiteľka zbožňuje. Tiene, ktoré vrhá na okolité steny a strop, sú totiž jedinečné.
Očarená prvým pohľadom
Zásadné dispozičné zmeny Andrea vo svojom novom byte nerobila, no ešte pred nasťahovaním zrušila dvere v dennej časti bytu. „Potrebovala som okolo seba viac priestoru, aby byt takpovediac dýchal,“ vysvetľuje praktické a efektné prepojenie kuchyne s jedálňou a obývačkou, ako aj plynulý prechod do dennej zóny zo vstupných priestorov.
Toto je miesto, kde Andrea tvorí prevažnú časť dňa, hlavne keď sú deti v škole. Aj v súčasnosti tu pracuje na novom rukopise.
„Mám veľmi rada večerný pohľad von oknom. Celkovo je výhľad ako taký pre mňa dôležitý. Či už som v kuchyni, večeriame pri jedálenskom stole, alebo relaxujeme v obývačke, stačí otočiť hlavu a všade dokola vidím stovky svetiel z okolitých budov a rozsvietených okien. Je to kúzelné a veľmi upokojujúce. Z výšky necítiť ruch ulice, len pokoj a ticho svetiel.“
Chodba Andrea svoj byt síce nekoncipovala podľa princípov feng šuej, no inšpirovala ju myšlienka tohto starého čínskeho umenia, ktorá hovorí, že po otvorení vstupných dverí má pohľad upútať čosi veľmi pekné. No a masívna komoda s farebnými zásuvkami takým kúskom rozhodne je.
Domov, sladký domov
„Ku všetkému mám špeciálny vzťah, nedá sa povedať, že toto alebo ono je moja srdcovka. Je to namixovaný kokteil všetkého a ten mi chutí. Ide o miesto – môj domov, ktorý som vytvorila pre nás. Luster, skrinky, obrazy, to všetko som vyberala sama a za každou z tých vecí stojí príbeh. Nuž a všetky spolu, pekne skombinované, dávajú dušu našej domácnosti. Absolútne nezáleží na hodnote obrazov, ani na tom, koľko ma stálo zrkadlo v jedálni alebo akú hypotéku splácam. Pre mňa majú všetky kúsky u nás doma, či už tie nové alebo darované, predovšetkým hodnotu spomienkovú. Mám náš byt rada presne taký, aký je. S jeho farbami, vôňou, espritom. Je to krásne, vzdušné a hlavne mimoriadne príjemné rodinné miesto.“
Sara aj Mark sa narodili v New Yorku, rodnú krajinu si vo svojich detských izbách pripomínajú nábytkom aj umením.
O bývaní s Andreou Coddington
Kuchynské skrinky majú veľmi zaujímavý odtieň. Aká je to vlastne farba?
Popravde, to veľmi záleží na svetle. Či do kuchyne zasvieti slnko alebo na skrinky dopadá len umelé svetlo. Keď som si v kuchynskom štúdiu vybrala tento odtieň, na uistenie sa ma niekoľkokrát opýtali, či chcem určite túto farbu. Vraj si ju nikto predtým nekúpil. Mne však okamžite prišla mimoriadne zaujímavá a žensky rafinovaná. Svojím odleskom aj vzhľadom á la chameleón. Niekedy má zlatistý nádych, inokedy je skôr sivý, hnedý a tak rôzne.
„Prostredie, v ktorom žijeme, nás ovplyvňuje, ale len do istej miery.
To, ako žijeme, je na nás. Môj byt v New Yorku vyzeral veľmi podobne ako tento.
Takisto ako aj môj život.“
– Andrea Coddington, majiteľka
Nábytok v byte je skutočne zaujímavý. Si v tomto smere fajnšmeker?
Ani neviem, ale ako sa tak pozerám okolo seba, tak asi áno. Nemala som konkrétny kľúč, podľa ktorého by som vyberala ten alebo onen kúsok. Ich spojenie do jedného celku je oveľa banálnejšie, ako by sa mohlo zdať. Čo sa mi páčilo a mohla som si dovoliť kúpiť, je tu. Každý solitér má svoju vlastnú históriu. Či už ide o africké sochy, stôl z naplavovaného dreva, ručne vyrezávaný obraz z jedného kusa dreva, ktorý som zjednala na trhu v Dubaji priamo od Senegalčanov, alebo originálne obrazy, ktoré som dostala, a vítajú nás i hostí hneď pri vstupe. K niektorým kúskom mám dokonca certifikáty, že sú jediné na svete.
Na čom si doma najviac zakladáš?
Na vizuálnej kráse, teplých farbách, pohodlnosti a súkromí. Nemusím mať doma žiadne divoké farby – červenú, žltú, oranžovú…, ani žiadne gýče, preplnený byt a kopec rárohov. Domov má podľa mňa vystihovať ľudí, ktorým patrí, ktorí v ňom žijú. A ten náš? Vystihuje nás. Jednoducho, celé je to také naše. Každý kúsok vypovedá svoju históriu, aj tú o nás.
Text Kristína Falťanová
Foto Miro Pochyba
Zdroj časopis Pekné bývanie 04/2018
