O čare elegantného vidieka, lampách, ktoré boli skôr ako kuchyňa aj nesprávnych rozhodnutiach

Typ: novostavba rodinného domu

Renátkin cit pre detail a elegantný vidiek vás určite chytí za srdce. Tohtoročné Vianoce sú štvrté, ktoré spolu s rodinou v dome zažila.

S manželom pomaličky dokončujú zariaďovanie. Chýba im mnoho vecí, ale ako hovoria, už to začína ako-tak ladiť. Cítia sa doma hlavne dobre, pohodlne a tešia sa, že je to tam pekné.

Čo vás presvedčilo o kúpe pozemku?

Skôr ako sme sa rozhodli stavať dom, bývala a pracovala som tri roky vo Viedni. Priznám sa, že ma celkom lákalo zostať a založiť si rodinu tam. Videla som sa niekde na rakúskom vidieku, nie príliš ďaleko od Slovenska.

Manžel moje nadšenie „nezdieľal“, a tak sme sa nakoniec rozhodli usadiť tu, kde sme aj vyrastali. Nemalo potom zmysel hľadať inú lokalitu, kde by sme boli zbytočne ďaleko od rodiny. Keď už sme mali zostať tu, tak nech to má teda túto výhodu.

Zdroj: archív majiteľky

Odkiaľ ste čerpali inšpiráciu pri zariaďovaní?

S rodičmi sme často cestovali po Európe. Skôr než v hoteloch sme prespávali u domácich, ktorí prenajímali dom či pár izieb. Veľmi ma bavilo pozorovať, ako to majú zariadené. Jednoducho ten vidiek sa na mňa lepil.

Páčil sa mi aj francúzsky vidiecky štýl, nie však príliš provensalský, skôr taký elegantný. Doteraz si pamätám na krásne zlaté zrkadlo, ktoré mi ako dieťaťu evokovalo niečo princeznovské.

Manžel mi pri projekte domu i zariaďovaní dal v podstate voľnú ruku. Náš dom som nechcela poňať v štýle folklóru ani skĺznuť do shabby chic či do romantického štýlu.

Prebádala som zahraničné stránky, prelustrovala Pinterest a Instagram… Zistila som, že chcem niečo eklektické – z každého rožku trošku, aby výsledok pôsobil zladene, nie chaoticky a amatérsky.

V eklektizme som si však neverila natoľko, aby som zvládla zariadiť interiér aj bez odborníka. Vtedy som natrafila na „elegantný vidiek“ a vedela som, že pôjdem touto cestou.

Keby som bývala v meste, inšpirovala by som sa skôr moderným štýlom, pretože chcem, aby to pasovalo k prostrediu, lokalite, v ktorej žijem.

Čo nesmelo vo vašom dome chýbať? Museli ste sa, naopak, nejakej predstavy vzdať?

Vedela som, že nebude jednoduché ani reálne splniť si do bodky svoje predstavy. Každý sme mali pár „tohto sa nevzdám“ požiadaviek. Ja som chcela vchod z prednej strany domu a otvorený vysoký strop s drevenými trámami.

Zdroj: archív majiteľky

V tom mi bolo vyhovené, avšak napríklad sme sa museli vzdať podpivničeného priestoru a garáže v dome. Náš dom sme totiž stavali do svahu a v tomto smere doteraz pociťujem nedostatok dobrých rád od profesionálov či architekta.

Pozemok nám nedovoľoval širší dom a vyššie do svahu sme už stavať nechceli. A myslím, že obaja by sme prijali ešte o jednu izbu viac. Dom má 3 spálne. Kuchyňu, jedáleň i obývaciu miestnosť máme v dennej časti.

Aké je vaše najobľúbenejšie miesto či vec v dome?

Mám rada náš vnútorný priestor a hlavne tú rozsiahlosť. Raz sme spravili narodeninovú oslavu, kde bolo pozvaných vyše 30 ľudí a každý mal svoje miesto. Takže mám rada tie možnosti priestoru a voľnosť pri prechádzaní popri nábytku.

Máme veľký stôl pre osem ľudí, hoci my sme len traja. Máme veľkú rodinu, množstvo priateľov a chcem, aby aj týmto spôsobom vedeli, že s nimi rátame a sú u nás vítaní.

Úplne najradšej mám lampy nad kuchynským ostrovčekom. Tých by som sa nedokázala vzdať. Kúpila som ich ako prvú vec do domu, ešte keď sme len začali kopať základy. Paradoxne som vymýšľala kuchyňu, aby sa hodila k lampám, nie naopak, takže mi vlastne boli inšpiráciou ?.

Zdroj: archív majiteľky

Je niečo, čo by ste dnes spravili inak?

Áno, s manželom sme sa zhodli na tom, že by sme hľadali úplne iný, rovinatý, pozemok. Svah všetko komplikuje a je to aj finančne náročnejšie. A tiež skôr širší než dlhší pozemok.

Na čo v dome ste najviac hrdí?

Najviac hrdí sme azda nato, že sa nám podaril strešný áčkový otvorený strop, a teda aj pravé nosné trámy. A ja som rada, že som približne zvládla zariadenie priestoru.

Prečítajte si tiež

Neodradila ich nevôľa remeselníkov ani obmedzená ponuka obchodov. Ich bývanie je aj tak okúzľujúce!

Romantika francúzskeho vidieka (nečakane) ukrytá v bratislavskom paneláku

Nebolo to dávno, keď všetko muselo byť „opreté o stenu“. Gauče, skriňové zostavy… stále niekde vidím tendenciu opierať jednu stranu nábytku o stenu. Pamätám si, keď sa k nám prišli pozrieť známi ešte pred zariaďovaním a pýtali sa, čo budeme mať v strede.

Kde beriete inšpiráciu pri tvorení dekorácií?

Samozrejme, neskutočné množstvo inšpirácie vidím na stránkach ako Pinterest a Instagram. Vždy však vychádzam z toho materiálu, ktorý práve mám. Recyklujem ho, pretváram na nové či používam v iných dekoráciách.

Z prírody toho čerpám asi najviac a doplním to tým, čo mám. Som výtvarníčka a za tie roky sa mi všakovakého materiálu nazbieralo mnoho. Z rámu od obrazu nájdeného pri smetiakoch mám zrkadlo vo vstupnej hale.

Dokonca ma moji kamaráti poznajú natoľko, že skôr než niečo vyhodia, zavolajú mi, či to náhodou ešte nevyužijem. A ja to využijem, či už pri svojom tvorení, alebo ako učiteľka v škole s deťmi.

Zdroj: archív majiteľky

Tvoríte si výzdobu sama alebo vám s ňou niekto pomáha?

Dekorácie tvorím sama, ale keď potrebujem napríklad niečo vyrezať z dreva alebo vybrúsiť  storočný kredenc, prichádza vhod pomoc manžela, ocina alebo kamaráta stolára.

Čo u vás na Vianoce nesmie chýbať?

Mojou srdcovkou sú ozdoby na stromček, ktoré naň vešiam bez ohľadu na to, či sa tam hodia alebo nie. Majú totiž pre mňa citovú hodnotu, pretože ide o zbierku od prababky, rodičov, priateľov.

Chcete-nechcete, vždy si tak na týchto konkrétnych ľudí spomeniete. Do budúcna  by som chcela toto malé dedičstvo určite zanechať aj svojej dcérke.

V rámci „papkacích“ vianočných zvykov som ja priniesla z domu hríbovú a hrachovú polievku a manžel opekance, ktoré sa u nás nerobievali.

Zdroj: archív majiteľky

Aké sú vaše vianočné rodinné tradície?

Snažíme si pripomínať tie, ktoré patria k ľudovým tradíciám Slovenska. V skratke: čítame príbeh o narodení Ježiška z Biblie, modlíme sa, hádžeme oriešky do kútov, prekrajujeme jabĺčko, jeme oplátky s medom a cesnakom a máme 4 chody večere… a podľa zvyku prestierame o jedno miesto pri stole navyše pre pocestného.

Galéria

Pripravila: Veronika Šagátová
Foto: archív majiteľky