O neľahkej ceste, rekordnom čase a chalúpke spiacej v skalnom masíve

Má približne 200 rokov a bol súci na demoláciu. Žiadne písomné zmienky o tomto dome nie sú, pretože bol postavený v jednej z najťažšie dostupných oblastí – bez vody, prístupovej cesty aj elektriny. Paradoxne, jeden z posledných majiteľov nemal jednu nohu.
Rozloha: 60 m2, dom
V pozostatkoch starého domu, pod nánosmi špiny a prachu, bolo stále cítiť veľa energie, ktorá vzniká iba časom – mnohými, mnohými rokmi. Neviete ju kúpiť ani tak rýchlo vytvoriť. Prispôsobili sme tomu všetko.
Beáta Holtánová, majiteľka
Keď toto zdevastované miesto objavili, s plynutím času priamoúmerne silnela aj motivácia obnoviť ho. Výnimočné výhľady, koncentrácia zelene, za domom už len lúky a les predstavovali pre majiteľov obrovský magnet.
„Bolo nám jasné, že každý ,normálny‘ človek by tie chalupy zbúral a na ich mieste postavil niečo nové,“ začala rozprávanie majiteľka Beáta, ktorá jedným dychom dodala, že s manželom chceli zabrániť tomu, aby na takom malebnom mieste vznikol mix stavieb od slovenských kolíb cez nordické bunky až po katalógové domy, ako je na Slovensku bežné. „V našom ponímaní – v takom silnom regióne, čo sa týka kultúrneho dedičstva, si toto miesto zaslúžilo viac,“ povedala.

Drevené trámy a tyrkysové okenice sú vonkajšími klenotmi tohto kompletne rekonštruovaného domu, starého dve stovky rokov. Dodávajú bielej fasáde šmrnc. Zdroj: Miro Pochyba
Ako škaredé káčatko
Chalúpka bola jednoznačne v dezolátnom technickom stave. Stavba mala porušené mnohé tesárske a stavebné princípy, ktoré bolo nevyhnutné opraviť. „Išlo už o našu štvrtú rekonštrukciu starého objektu, takže už sme s manželom aj našimi majstrami mali predstavu, do čoho ideme, a tiež viac skúseností z tohto terénu,“ vysvetľuje majiteľka, ktorá sa projektu venovala naplno.
„Energia, ktorú do toho vložíte, je rozhodujúca. S partiou štiavnických majstrov sa nám ju podarilo zrekonštruovať za desať mesiacov, čo je náš najkratší čas renovácie,“ prezrádza spokojne Beáta, ktorej hlavnou ideou pri rekonštrukcii Bielej chalúpky bolo zvýrazniť dva výnimočné prvky, medzi ktoré je vsadená.

Relaxačný kútik nemôže chýbať v žiadnej chalúpke, a tak ho, pravdaže, má aj tento domček.
Ako inak, pri veľkom okne. Zdroj: Miro Pochyba
Ide o mohutný skalný masív z jednej strany a zelenú húštinu z druhej strany. „Ani jedno nebolo samozrejmé. Skala bola zabetónovaná a okolie značne zanedbané. Žiadalo si to veľkú dávku predstavivosti. Našťastie, to je moja výhoda. Dokážem držať v hlave predstavu aj niekoľko mesiacov či rokov, kým stavebné úpravy napredujú, a neuhnúť z nej,“ spokojne rozpráva hrdá majiteľka.
Vedení pocitom
S dizajnérmi ani architektmi majitelia pri rekonštrukcii nespolupracovali. Všetko je vraj záležitosť vnímania priestoru, jeho pôvodných prvkov, ak zostali viditeľné. Zdrojom informácií tiež pre nich bola literatúra o štiavnickej architektúre a rešpekt ku genius loci Štiavnice.
„Tvoriť veci, ktoré presahujú nás samotných, majú hlbšiu hodnotu a súčasne slúžia druhým. Nemusí to byť nič megalomanské a nemusí to byť hneď hotové a dokonalé. Práve naopak. Cesta za týmto cieľom, všetko, čo sa na nej učíme, je to, čo nás oboch aj s manželom napĺňa,“ pokračuje v rozprávaní Beáta.
Povrchová úprava a ošetrenie dreva plameňom zvýrazňujú kresbu dreva, ktoré následne vyzdvihne atmosféru priestoru. Hlavným cieľom tejto techniky je konzervovanie. Opaľovaný povrch sa zatiahne, čím sa zvýši jeho odolnosť. Efekt vydrží desiatky rokov.

V chalupe využili každý kúsok priestoru veľmi efektívne. Tak, aby bol interiér vzdušný, ale praktický zároveň. Žiadne zbytočné okrasné prvky a prehnané množstvo dekorácií tam nenájdete. Tými je podľa slov majiteľov príroda v tesnej blízkosti chalupy. Zdroj: Miro Pochyba
Zhrnuté a podčiarknuté, rekonštruované bolo úplne všetko. Zostali len najstaršie, najkvalitnejšie múry z kameňa a hliny. Tie tvorili asi tretinu domu. „Strecha bola použiteľná, inak v chalúpke nebolo nič. Siete, ba ani prístupová cesta. A tak sme bojovali s náročným terénom, so svahom aj skalou, ktorá siaha až do polovice základov v jednoliatom masíve. Toho sme sa obávali hlavne kvôli izolácii,“ spomínajú majitelia.
Prečítajte si tiež


Nový život starých vecí
Celá chalupa je jeden otvorený priestor, ktorý je presvetlený a vzdušný, v jednej rovine s terasou, ktorá zdvojnásobuje využiteľnosť priestoru. Chalúpka je tak v tesnom obklopení zeleňou alebo spomínanou skalou.
„Optimalizácia využitia priestoru nás priviedla k novej skúsenosti – výrobe nábytku na mieru. Väčšinu zariadenia sme si vyrábali sami. Cieľom bolo dizajnovo prepojiť staré drevo s ďalšími materiálmi ako kameň a kov tak, aby z toho vznikli originálne kúsky, aké len tak nekúpite. Vyrobili sme si postele, kúpeľňové umývadlá, kuchynskú linku, recyklovali kreslá a mnoho iných doplnkov, ktorým sme tiež dali nový život,“ povedala na záver Beáta.

Umývadlo vďaka svojmu dobovému dizajnu nijako nenarúša celkové pôsobenie chalupy. A všimnite si aj recyklovaný rám postele, z ktorého je teraz vešiak na kabáty. Zdroj: Miro Pochyba
Všetko potrebné bolo doma
Inšpiráciou pri smerovaní rekonštrukcie, ako aj vytváraní dizajnu interiéru bola majiteľom samotná Štiavnica. Ako hovoria: „Nikam nebolo treba chodiť.“ Podstata sa podľa nich ukrýva práve v rešpektovaní a snahe o obnovenie tejto výnimočnej autentickosti, ktorá sa podľa ich slov, žiaľ, postupne vytráca.
„Nový moderný dom môžete postaviť kdekoľvek. Tento výnimočný štýl, ktorý tu vznikal stovky rokov, však treba udržať a nie nahrádzať. Našťastie v Štiavnici existuje aj množstvo odbornej literatúry, ktorá mi bola zdrojom,“ povedala Beáta.
Galéria
- Drevené trámy a tyrkysové okenice sú vonkajšími klenotmi tohto kompletne rekonštruovaného domu, starého dve stovky rokov. Dodávajú bielej fasáde šmrnc.
- Relaxačný kútik nemôže chýbať v žiadnej chalúpke, a tak ho, pravdaže, má aj tento domček. Ako inak, pri veľkom okne.
- V chalupe využili každý kúsok priestoru veľmi efektívne. Tak, aby bol interiér vzdušný, ale praktický zároveň. Žiadne zbytočné okrasné prvky a prehnané množstvo dekorácií tam nenájdete. Tými je podľa slov majiteľov príroda v tesnej blízkosti chalupy.
- Umývadlo vďaka svojmu dobovému dizajnu nijako nenarúša celkové pôsobenie chalupy. A všimnite si aj recyklovaný rám postele, z ktorého je teraz vešiak na kabáty.
- Detail obývačky s kozubom a kreslom
- Vizuálne ľúbezné trio – kombinácia bielej, svetlého dreva a bledučko modrej farby je v stáročia starej stavbe priam osviežujúcim vánkom. Priestor interiéru totiž vôbec nezaťažuje ponurou náladou.
- Nočnej zóne pripadlo miesto na poschodí. V malých miestnostiach sa vraj cítime bezpečne a lepšie si v nich oddýchneme. Táto spálňa tak poslúži celej rodinke.
- Atmosféra loftov je v domčeku navodená otvoreným priestorom od podlahy skutočne až po cíp strechy. Zo spálne tak možno vidieť priamo do dennej zóny.
- Otvorený obývací priestor na prízemí domu je miestom stretnutí. Drevená podlaha v kombinácii s francúzskym oknom a kozubom predurčuje miestnosť na relax počas každej sezóny.
- Kuchyňa pri vstupe je prirodzenou hlavnou tepnou tejto chalupy, cez ktorú počas dňa preteká život. Pracovná plocha pod replikami pôvodných okien vytvára gazdinkám príjemný pracovný priestor s pekným výhľadom.
- Štiavnický andezit je masív, ktorý sa tiahne celým kopcom. Pre majiteľov to bola výzva z hľadiska izolácií, no faktom je, že chalupe dodáva výnimočnú energiu. Pôvodne bol zabetónovaný a slúžil ako pivnica. Trvalo týždne odstrániť všetky vrstvy betónu.
- Tip: Lano akejkoľvek hrúbky upevnené na trámoch dokáže vizuálne vymedziť akýkoľvek priestor, v tomto prípade oddeľuje terasu od zatrávnenej časti pozemku.
Text: Kristína Falťanová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 08/2021