12 vydaní za cenu 9!

Predplaťte si mesačník Pekné bývanie a tri vydania dostanete ZADARMO.

Objednať

O neľahkej ceste, rekordnom čase a chalúpke spiacej v skalnom masíve

Diskusia
Zdieľať 26. 08. 2021
O neľahkej ceste, rekordnom čase a chalúpke spiacej v skalnom masíve Galéria (13) Zdroj: Miro Pochyba

Má približne 200 rokov a bol súci na demoláciu. Žiadne písomné zmienky o tomto dome nie sú, pretože bol postavený v jednej z najťažšie dostupných oblastí – bez vody, prístupovej cesty aj elektriny. Paradoxne, jeden z posledných majiteľov nemal jednu nohu.

Rozloha: 60 m2, dom

V pozostatkoch starého domu, pod nánosmi špiny a prachu, bolo stále cítiť veľa energie, ktorá vzniká iba časom – mnohými, mnohými rokmi. Neviete ju kúpiť ani tak rýchlo vytvoriť. Prispôsobili sme tomu všetko.
Beáta Holtánová, majiteľka

Keď toto zdevastované miesto objavili, s plynutím času priamoúmerne silnela aj motivácia obnoviť ho. Výnimočné výhľady, koncentrácia zelene, za domom už len lúky a les predstavovali pre majiteľov obrovský magnet.

„Bolo nám jasné, že každý ,normálny‘ človek by tie chalupy zbúral a na ich mieste postavil niečo nové,“ začala rozprávanie majiteľka Beáta, ktorá jedným dychom dodala, že s manželom chceli zabrániť tomu, aby na takom malebnom mieste vznikol mix stavieb od slovenských kolíb cez nordické bunky až po katalógové domy, ako je na Slovensku bežné. „V našom ponímaní – v takom silnom regióne, čo sa týka kultúrneho dedičstva, si toto miesto zaslúžilo viac,“ povedala.

priečelie chalupy s bielou fasádou, drevenými trámami s prístreškom a tyrkysovými okenicami

Drevené trámy a tyrkysové okenice sú vonkajšími klenotmi tohto kompletne rekonštruovaného domu, starého dve stovky rokov. Dodávajú bielej fasáde šmrnc. Zdroj: Miro Pochyba

Ako škaredé káčatko

Chalúpka bola jednoznačne v dezolátnom technickom stave. Stavba mala porušené mnohé tesárske a stavebné princípy, ktoré bolo nevyhnutné opraviť. „Išlo už o našu štvrtú rekonštrukciu starého objektu, takže už sme s manželom aj našimi majstrami mali predstavu, do čoho ideme, a tiež viac skúseností z tohto terénu,“ vysvetľuje majiteľka, ktorá sa projektu venovala naplno.

„Energia, ktorú do toho vložíte, je rozhodujúca. S partiou štiavnických majstrov sa nám ju podarilo zrekonštruovať za desať mesiacov, čo je náš najkratší čas renovácie,“ prezrádza spokojne Beáta, ktorej hlavnou ideou pri rekonštrukcii Bielej chalúpky bolo zvýrazniť dva výnimočné prvky, medzi ktoré je vsadená.

relaxačný kútik v chalupe s kreslom a dreveným stolíkom s výhľadom na skalný previs

Relaxačný kútik nemôže chýbať v žiadnej chalúpke, a tak ho, pravdaže, má aj tento domček.
Ako inak, pri veľkom okne. Zdroj: Miro Pochyba

Ide o mohutný skalný masív z jednej strany a zelenú húštinu z druhej strany. „Ani jedno nebolo samozrejmé. Skala bola zabetónovaná a okolie značne zanedbané. Žiadalo si to veľkú dávku predstavivosti. Našťastie, to je moja výhoda. Dokážem držať v hlave predstavu aj niekoľko mesiacov či rokov, kým stavebné úpravy napredujú, a neuhnúť z nej,“ spokojne rozpráva hrdá majiteľka.

Vedení pocitom

S dizajnérmi ani architektmi majitelia pri rekonštrukcii nespolupracovali. Všetko je vraj záležitosť vnímania priestoru, jeho pôvodných prvkov, ak zostali viditeľné. Zdrojom informácií tiež pre nich bola literatúra o štiavnickej architektúre a rešpekt ku genius loci Štiavnice.

„Tvoriť veci, ktoré presahujú nás samotných, majú hlbšiu hodnotu a súčasne slúžia druhým. Nemusí to byť nič megalomanské a nemusí to byť hneď hotové a dokonalé. Práve naopak. Cesta za týmto cieľom, všetko, čo sa na nej učíme, je to, čo nás oboch aj s manželom napĺňa,“ pokračuje v rozprávaní Beáta.

Povrchová úprava a ošetrenie dreva plameňom zvýrazňujú kresbu dreva, ktoré následne vyzdvihne atmosféru priestoru. Hlavným cieľom tejto techniky je konzervovanie. Opaľovaný povrch sa zatiahne, čím sa zvýši jeho odolnosť. Efekt vydrží desiatky rokov.

kuchyňa v chalupe so závesnou hojdačkou, jedálenským stolom, kuchynskou linkou s opáleným drevom, drevenými trámami a schodiskom vedúcim do spálne

V chalupe využili každý kúsok priestoru veľmi efektívne. Tak, aby bol interiér vzdušný, ale praktický zároveň. Žiadne zbytočné okrasné prvky a prehnané množstvo dekorácií tam nenájdete. Tými je podľa slov majiteľov príroda v tesnej blízkosti chalupy. Zdroj: Miro Pochyba

Zhrnuté a podčiarknuté, rekonštruované bolo úplne všetko. Zostali len najstaršie, najkvalitnejšie múry z kameňa a hliny. Tie tvorili asi tretinu domu. „Strecha bola použiteľná, inak v chalúpke nebolo nič. Siete, ba ani prístupová cesta. A tak sme bojovali s náročným terénom, so svahom aj skalou, ktorá siaha až do polovice základov v jednoliatom masíve. Toho sme sa obávali hlavne kvôli izolácii,“ spomínajú majitelia.

Prečítajte si tiež

Obnovili už 17 domov. V tom poslednom baníckom si splnili sen o dokonalom bývaní
Obnovili už 17 domov. V tom poslednom baníckom si splnili sen o dokonalom bývaní
Zachránená storočná drevenica v podhorí Ďumbierskych Tatier
Zachránená storočná drevenica v podhorí Ďumbierskych Tatier

Nový život starých vecí

Celá chalupa je jeden otvorený priestor, ktorý je presvetlený a vzdušný, v jednej rovine s terasou, ktorá zdvojnásobuje využiteľnosť priestoru. Chalúpka je tak v tesnom obklopení zeleňou alebo spomínanou skalou.

„Optimalizácia využitia priestoru nás priviedla k novej skúsenosti – výrobe nábytku na mieru. Väčšinu zariadenia sme si vyrábali sami. Cieľom bolo dizajnovo prepojiť staré drevo s ďalšími materiálmi ako kameň a kov tak, aby z toho vznikli originálne kúsky, aké len tak nekúpite. Vyrobili sme si postele, kúpeľňové umývadlá, kuchynskú linku, recyklovali kreslá a mnoho iných doplnkov, ktorým sme tiež dali nový život,“ povedala na záver Beáta.

umývadlová misa postavená na závesnej skrinke s kovovými dvierkami a zrecyklované čelo postele slúžiace ako vešiak na kabáty

Umývadlo vďaka svojmu dobovému dizajnu nijako nenarúša celkové pôsobenie chalupy. A všimnite si aj recyklovaný rám postele, z ktorého je teraz vešiak na kabáty. Zdroj: Miro Pochyba

Všetko potrebné bolo doma

Inšpiráciou pri smerovaní rekonštrukcie, ako aj vytváraní dizajnu interiéru bola majiteľom samotná Štiavnica. Ako hovoria: „Nikam nebolo treba chodiť.“ Podstata sa podľa nich ukrýva práve v rešpektovaní a snahe o obnovenie tejto výnimočnej autentickosti, ktorá sa podľa ich slov, žiaľ, postupne vytráca.

„Nový moderný dom môžete postaviť kdekoľvek. Tento výnimočný štýl, ktorý tu vznikal stovky rokov, však treba udržať a nie nahrádzať. Našťastie v Štiavnici existuje aj množstvo odbornej literatúry, ktorá mi bola zdrojom,“ povedala Beáta.

Galéria

Text: Kristína Falťanová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 08/2021


Kategórie: Interiér

Diskusia