Pretvára staré vecí na nové… Vidí potenciál v tom, čo iní považujú za odpad. Tam sa začína jej práca. Reč je o Majke Demjanovičovej – zakladateľke Pure Junk, ktorú teší keď ich recyklovaný nábytok dokonale zapadne na svoje nové miesto.
1| Čo je pre mladých ľudí spúšťačom, ktorý v nich uvoľní myšlienku začať si zarábať tvorbou nových vecí z recyklovateľných materiálov?
Začiatok nebol spájaný s podnikaním, bola to skôr túžba robiť niečo viac. Keďže naša firma vznikla ešte v období, keď som bola na vysokej škole, bolo to celé založené na pocite venovať sa okrem školy ešte niečomu. Prvýkrát som myšlienku PURE JUNK predstavila na podujatí Startup Weekend v novembri 2014. Vtedy sa to celé začalo.
Začiatkom roku 2015 si Mária založila živnosť, no keďže klientov a požiadaviek na jej tvorbu stále pribúdalo, svedectvom úspechu je, že do pol roka zakladali s partnerom Mičkom „eseročku“.
2| Akú dlhú cestu ste odvtedy prešli? Hovorí sa, že začiatky sú najťažšie a zároveň najkrajšie, súhlasíte?
Áno, je to až neuveriteľné, čo všetko sa za tých pár rokov udialo. Samozrejme, dnes sú z našich začiatkov, keď sme v garáži pred domom vyrábali naše prvé produkty, veľmi úsmevné spomienky. Brali sme to tak, že ak má naša myšlienka rásť, malo by to ísť prirodzene. Aj preto sme do nášho projektu nepúšťali žiadnych investorov, ktorí by nás zbytočne tlačili do vecí, ktoré sme nechceli robiť. Takto sme rástli postupne so zvyšujúcim sa dopytom.
3| Ako prebieha vaša tvorba?
Keďže naša výroba je zákazková a každý náš produkt je vlastne unikát, celý priebeh je veľmi personalizovaný, šitý pre klienta. Výrobe predchádza osobné stretnutie, prípadne návšteva priestoru, do ktorého bude produkt určený. Snažíme sa pochopiť nielen myšlienku priestoru, ale aj preferencie klienta. Následne pripravujeme návrh. Vždy sa snažíme prepojiť očakávania klienta s konceptom priestoru a naším štýlom výroby.
4| Čo sa počas pracovných dní deje za dverami vašej dielne? Hrá tam hudba, počuť smiech alebo, naopak, vládne ticho?
Pracovné dni sú u nás vlastne stále – piatky, sviatky aj víkendy. Ale nie preto, že musíme, my chceme. A áno, spoločnosť nám robí hudba a ani uvoľnená atmosféra nemôže chýbať. Kreatívne prostredie nemá obmedzenia, preto si ich nekladieme ani my.
Pri našej práci je podstatný aj moment uvedomiť si, že potrebujeme oddych. Inšpirácia a nápady nefungujú ako vypínač. Proste buď to ide, alebo to nejde. A keď to nejde, lepšie je dať si pauzu, nie neefektívne tlačiť na pílu. Aj toto je vec, ktorú sme sa za tie roky už naučili. Inšpirácia často prichádza v pokoji, v prírode. Preto je podstatné do tej prírody chodiť a venovať sa aj myšlienkam, ktoré nás v práci nenájdu.
5| A kde nachádzate inšpiráciu?
Inšpirácia často prichádza práve pri obhliadke. Vidíme priestor, nasávame jeho atmosféru, dopad svetla, ale aj vyžarovanie klienta, to, ako sa oblieka, čo sa mu páči alebo napríklad aj to, aké má auto či kabelku. Všetky tieto skutočnosti nám pomáhajú pri návrhu dizajnu. Samozrejme, pri našej výrobe je podstatný aj materiál, z ktorého ideme práve vyrábať.
6| Máte nenaplnené pracovné sny? Ciele, za ktorými idete, vízi?
Nenaplnených snov je veľa. A tak to asi aj má byť. Rada by som však pre klientov, ale aj širokú verejnosť otvorila showroom PURE JUNK, ktorý by bol od podlahy po strop vytvorený z lokálneho odpadu. Malo by ísť o kreatívny a funkčný priestor, v ktorom by sa predávala lokálna káva, a predstavoval by miesto na výstavu umenia miestnych umelcov a jednoduchú kreatívnu tvorbu.
7| Každá práca so sebou prináša aj temnejšie stránky, úkony, ktoré, povedzme, veľmi nemusíme. Ktorá fáza tvorby je to u vás?
Tak to ani nemusíme dlho rozmýšľať… 🙂 Príprava odpadového materiálu na výrobu. Keďže u nás v dielni recyklujeme odpad, nie je jednoduché zo starej veci vyrobiť niečo krásne, hladké a vizuálne čisté. Nuž a práve tá prvotná fáza je najviac zdĺhavá a fyzicky náročná. Ale o to viac si potom vážime výsledok.
8| Čo považujete za umenie? Čím si zdobíte domov vy?
Ja som extrémny minimalista, takže za umenie považujem aj mokrý list padnutý na popršanom okne auta. Krásne veci vidím všade okolo. Najviac však v prírode. Ale veľakrát ma fotograficky zaujme aj žltý odpadkový kôš uprostred sivého mesta.
Keďže bývam v prenajatom byte, interiér som si zariaďovala len funkčne z vecí, ktoré som našla pri svojej práci. Kuchynský stôl je starý prerobený stolík, opláštený paletovým drevom, stoličky som našla postupne na rôznych miestach, pri koši, v pivnici u mamy či len tak na ulici. Kamaráti si ale tento priestor pochvaľujú – vraj má ducha.
9| Z akých materiálov najradšej tvoríte? Tvorbe čoho sa venujete najradšej? Prípadne, čomu sa oblúkom vyhýbate?
Jednoznačne drevo. Keďže v začiatkoch to bol pre nás najjednoduchšie opracovateľný materiál, v obľube zostal dodnes. Taktiež nám príde najviac naturálny. Aktuálne však pracujeme už aj s kovom, ktorý v kombinácii s drevom otvára úplne iný rozmer dizajnovo, ale aj funkčne.
10| Chodia k vám ľudia vyslovene ako k „reštaurátorom“, ktorí vdýchnu nový život starej veci?
Občas sa to stane, no keďže reštaurátorstvo si vyžaduje vysokú odbornosť, ani náhodou si túto prácu netrúfame suplovať. Takých klientov preto posielame k miestnym remeselníkom. Nám ide prioritne o recyklovanie.
Text: Kristína Falťanová
Foto: archív Pure Junk
