Ruch Bratislavy vymenili za rakúske mestečko a vybudovali si tam domov podľa vlastných predstáv
Galéria (12)
Ruch Bratislavy vymenili za pokojné mestečko neďaleko hraníc v susednom Rakúsku. Rozhodli sa stavať aj žiť podľa svojich predstáv.
Bývanie v Rakúsku
Tak ako mnohí, ktorí bývajú len kúsok za hranicami, aj tento pár prešiel tortúrou zvažovania za a proti. Jedným z najsilnejších faktorov, ktorý mal podstatný vplyv na rozhodovanie o ich budúcom bývaní, bola nielen lokalita, ale aj s ňou súvisiaca dopravná situácia. A tá je v okolí hlavného mesta – úprimne povedané – neutešená.
Aj to bol jeden z dôvodov, prečo si mladý pár namiesto Záhoria, kde pôvodne plánoval žiť, zvolil napokon bývanie v „cudzine“. „Pracujeme v Bratislave, cesta po diaľnici nám trvá dvadsať minút, “ pochvaľuje si pani domáca.
Pred piatimi rokmi sa teda rozhodli pre odvážny a tiež náročný krok. Stratili síce výhody domácej pôdy, ale zato získali iné benefity. Čo je najdôležitejšie – z práce sa vracajú na príjemné a pokojné miesto a pracovný virvar hlavného mesta nechávajú nie pred dverami, ale ešte pred hraničným priechodom.
Otvorenú dispozíciu na prízemí tvorí obývacia, kuchynská a jedálenská časť. Tu rodina trávi spoločné chvíle. V chladnejších dňoch sa o hrejivú atmosféru svojím teplom stará kozub. Aby jeho murovaný kubus nepôsobil v priestore mohutne, celú čelnú stenu domáci natreli jedným odtieňom, tak sa kozub „zjednotil“ so zvyškom steny a napriek svojim rozmerom pôsobí nenápadne.
Podľa vlastných predstáv
Hoci domáca pani túžila po industriálne ladenom interiéri, v prvých návrhoch z architektonického ateliéru akoby sa na tento štýl pozabudlo.
„Tak sme im to vrátili na prerobenie a niečo sme si sami pomenili a do projektu zapracovali niektoré industriálne prvky. Do dispozície sme, samozrejme, nezasahovali, tá nám vyhovovala,“ spomína majiteľka na obdobie, keď bol dom ešte len v projektových plienkach.
Pri pohľade na otvorený spoločenský priestor obývacej izby spojenej s kuchyňou a jedálňou možno len konštatovať, že sa domácim ich zámer podaril. Čierne kovové zábradlie korešponduje s konštrukciou konferenčného stolíka.
Pre industriálny štýl je charakteristické použitie prírodných materiálov, ako je drevo či koža, tu ich nájdeme tiež, ale ich surovosť je sofistikovane opracovaná. V zásade ide o minimalisticky ladený priestor, v ktorom hrajú prím tri základné farby – čierna, biela a sivá. Kde-tu ich ozvláštni trochu lesku na doplnkoch, inak sú všetky plochy matné.
Teplo a svetlo – to sú dva základné faktory, ktoré dodali interiéru príjemnú atmosféru. O každodenný prídel svetla sa stará dostatok správne orientovaných okien (orientácia je dôležitá!) a podpornú funkciu plní aj vhodne zvolené a rozmiestnené osvetlenie.
Prvoplánovo dodáva teplo domu tepelné čerpadlo a kozub, vzdušnosť interiéru však prirodzene zahrieva drevo. To je použité na viacerých miestach – na schodoch, na strope a nájdeme ho aj na barovom pulte pri kuchynskej linke.
K neopakovateľnej atmosfére pridalo svoje čaro aj originálne dizajnové svietidlo, ktoré svoje svietiace „chápadlá“ rozprestiera ponad celú kuchynskú časť ako medúza. Z neho má Katka azda najväčšiu radosť a je naň patrične pyšná.
Do kuchynskej časti sa vchádza cez obývačku. Kuchynská linka, ako aj zvyšok zariadenia v dome, je robená na mieru. Napriek neveľkým rozmerom pôsobí priestranne, vzdušne.
Je to jednak zásluha vhodnej zvolenej bielej farby na kuchynských skrinkách a stenách a jednak záležitosť dispozície, konkrétne otvoreného stropu s priznanými drevenými trámami.
O tom, že dizajn tu nehral druhé husle, svedčí aj fakt, že svietidlá sa „nebijú“ o vzdušný priestor s digestorom – navzájom si rozumejú.
Keď prevažuje kvalita
Na prvý pohľad tu dominuje vecnosť a funkčnosť. Celé zariadenie tvorí zopár základných a nevyhnutných kusov nábytku robeného prevažne na mieru. Výnimkou je dizajnové kreslo v obývacej časti.
Útulnosť domáca pani dolaďuje doplnkami – hrejivými vankúšmi, plédmi pohodenými na tmavosivej sedačke, sviečkami, rastlinami, rodinnými fotkami… Domáci dávajú prednosť kvalite pred kvantitou.
„Ja som už raz taká. Radšej si na niečo počkám a doplatím si. Nemám rada napodobeniny. Keď má mať niečo drevený motív, tak nech je to skutočné drevo,“ konštatuje Katka a vzápätí prezrádza čo-to z budúcich plánov.
Prečítajte si tiež
„Časom, keď malý dorastie, by sme chceli vymeniť podlahu za drevenú. Táto vinylová je fajn na upratovanie, je to však len dočasná náhrada. Keby sme tu mali drevo namiesto vinylu a po tom všetkom, čo chodili dorábať majstri, tak už by sme podlahu určite museli meniť.
Tým som si istá. Tu majstrom spadol na zem nožík, tam náradie, dokonca kladivo takmer až zvrchu spod stropu, no podlahe sa nič nestalo. V tomto je vinyl naozaj super,“ pochvaľuje si Katka.
Galéria
-
- Do priestrannej kúpeľne na poschodí sa zmestili dve umývadlá, čo je praktické najmä pri rannom zhone, veľká vaňa aj sprchový kút.
-
- Na poschodí je oddychová časť. Okrem kúpeľne sa tu nachádza detská izba a spálňa rodičov. Skrine by ste tu hľadali márne. Úložnú funkciu plní praktický šatník, ktorý od spálne oddeľujú posuvné mliečne dvere. Farebný trojboj – biela, čierna a sivá – zostáva zachovaný aj v tejto časti domu.
-
- Otvorenú dispozíciu na prízemí tvorí obývacia, kuchynská a jedálenská časť. Tu rodina trávi spoločné chvíle. V chladnejších dňoch sa o hrejivú atmosféru svojím teplom stará kozub. Aby jeho murovaný kubus nepôsobil v priestore mohutne, celú čelnú stenu domáci natreli jedným odtieňom, tak sa kozub „zjednotil“ so zvyškom steny a napriek svojim rozmerom pôsobí nenápadne.
-
- Difuzéry nesmú chýbať. Tak si prídu na svoje aj čuchové receptory, ktoré majú takisto vplyv na to, že sa doma cítime dobre.
-
- Zábradlie svojím tvarom nenásilne nadväzuje na „šikminy“ knižnice.
-
- Aj decentné dekorácie navodia sviatočnú atmosféru bez gýčovej pompéznosti.
Takmer ako každý, kto sa pustil do stavania alebo hoci aj do väčšej rekonštrukcie, aj tu museli prejsť rôznymi patáliami počnúc majstrami cez nesprávny odtieň sedačky až po nevyhnutnú svojpomoc.
„Služby sú tu neskutočne drahé, minimálne dvaapolkrát drahšie ako na Slovensku. To, čo sme ušetrili na pozemku (bol lacnejší ako v Bratislave), si vypýtali rakúski majstri,“ spomína. No na jej spokojnej tvári vidieť, že všetko to úsilie stálo za to.
Drevená zástena nie je z dielne nijakého architekta. Navrhla si ju aj vyrobila domáca pani. „Kamarát, čo nám robil skrine, mi doniesol čiernu dosku a ja som si bežala do hobbymarketu kúpiť laty a tri dni sme merali, rezali a vŕtali, až kým nevznikla takáto drevená stena,“ spomína energická Katka.
Prírodný odtieň dreva vnáša do obývacieho priestoru hrejivosť a navyše aj ladí s koženým patchworkovým kobercom, ktorý celý koncept príjemne uzemňuje.
Môže vás zaujímať: Rekonštrukcia malého bytu: Industriálny štýl môže byť harmonický a príjemný
Text: Martina Deríková
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 12/2019
