Nahliadli sme do súkromia speváka Lukáša Adamca a navštívili jeho sympatické bývanie, ktoré si naplno užíva so svojou krásnou manželkou Miriam, synčekom Teom a dcérkou Leou. Stačila len chvíľa rozhovoru s nimi, aby sme zistili, aká vľúdna a bezprostredná atmosféra vládne v tejto rodine a domácnosti.
Presťahovali ste sa sem z Košíc, prečo ste uprednostnili bývanie v dome na periférii hlavného mesta pred bytom v ňom?
Lukáš: Bývali sme v byte v Košiciach a ja som často musel dochádzať do Bratislavy. Kým som študoval muzikál Jesus Christ Superstar, býval som v produkčnom byte. Potom prišla ponuka v Tvoja tvár znie povedome a vedel som, že ak sa nepresťahujeme, nebude to dobré pre našu rodinu, pretože neznášame odlúčenie. Navyše sme mali malé dieťa a druhé bolo na ceste. Tak sme sa kvôli mojej práci presťahovali z Košíc do bytu takmer v centre Bratislavy. Bol síce pekný, ale rodine s deťmi nevyhovoval a chceli sme aj niečo väčšie. Mimi snívala o dome, ja nie, som čisto bytové dieťa. Z domu som mal strach, že je tu milión vecí, ktorým nerozumiem, neviem ich robiť, nenájdem si k nim vzťah… Navyše nie som ani fanúšik hypotéky a prenasledovali ma obavy, či na ňu zarobím.
Do tejto lokality sme chodili na návštevu k dobrému kamarátovi a on nám dohodol prehliadku domu oproti nemu, ktorý bol na predaj. Keď ho videla Mimi, skákala od radosti. V práci sa mi práve darilo, tak som si povedal, poteším ju, deti aj seba, a tento dom sme kúpili. Videli sme v ňom samé výhody – bol pri Bratislave, hotový na 80 %, takže dorábali sme len detaily, s veľkým pozemkom a pri vode – ja ako bývalý vodnopólista vodu milujem. Ešte bola dobrá aj cena. Navyše, oproti býva kamarát, ktorý je so mnou v kapele. Bola to príjemná súhra náhod a my sme si povedali, že to stojí za to.
Miriam: Ja som bývala v byte, ale potom sme sa s rodičmi presťahovali do domu, tak viem porovnať, aké je to tlačiť sa v byte a aké je to mať väčší priestor v dome. Mne to tu uľahčuje život v tom, že deti vypustím von a cez veľké okno v obývačke vidím, ako sa v záhrade hrajú. Keď sme bývali v byte a musela som sa s kočíkom trepať výťahom von, tak som si to dobre rozmyslela, či a kedy ísť. Tu sa mi zapáčilo, hneď ako som sem prvýkrát prišla, a chcela som tu bývať. Nemám rada minimalistický štýl a tento interiér v modernom vidieckom štýle ma oslovil.“
Veľká rohová sedačka bola tiež súčasťou vybavenia domu, keď ho Lukáš a Miriam kúpili, je pohodlná, ale jej svetlá farebnosť nie je pri malých deťoch veľmi praktická.
Lukáš, zapáčilo sa vám napokon bývanie v rodinnom dome a našli ste si vzťah k prácam okolo neho?
Ja robím v dome hlavne neporiadok, to mi ide dobre. Mimi to zasa s poriadkom preháňa, takže sa to vyvažuje (smiech). Ale zapáčilo! Hlavne zbierať plody v záhradke a kosiť trávu, to je pre mňa veľký relax. Hučanie kosačky vnímam ako ticho, vtedy nepočujem nič, nikoho ani seba. Páči sa mi postupne zveľaďovať záhradu. Nerobím to sám, nemám s tým skúsenosti. Máme však predstavy a nechávame to na ľudí, ktorí to vedia. Teším sa, že vďaka práci, v ktorej sa mi darí, môžem vidieť z okna také veci, ako zakrytý altánok, v ktorom hráme pingpong, že vedľa je posilňovňa, že tu narastú stromy, pod ktorými sa bude dať „vegetiť“ a z ktorých sa budú zbierať plody. Je to super vec môcť si skrášľovať život. A je to oveľa ľahšie ako v byte, kde je veľa susedov, ktorí nemusia súhlasiť so všetkým, čo chcete urobiť pre svoju rodinu.
Prevažnú časť prízemia zaberá otvorený priestor s kuchyňou, jedálňou a obývačkou a dominuje mu veľké okno s parapetom upraveným na sedenie.
Lukáš, zohráva domáci priestor dôležitú úlohu aj pri vašej práci?
Áno, hlavne moja pracovňa. V nej nahrávam veci do práce, do rádia, kde som mal reláciu, nahrávam zvukové stopy do reklamy, piesne alebo len také svoje nápady. Mám tu hudobné nástroje, a aj keď nie som dobrý muzikant, pomôžu mi pri procese tvorby alebo vtedy, keď sa chcem odreagovať. Pre mňa je tá izba v živote veľmi dôležitá. Ale takisto aj iné izby – kuchyňa a spálňa. Je mi tu tak príjemne, že nepotrebujem odísť z domu aj týždeň.
Na prízemí je aj Lukášova pracovňa, v ktorej dominuje jeho obľúbená čierna farba, má z nej východ do záhrady a k altánku oproti. „Veľmi sa z nej teším, tu si ľahnem ako u psychiatra, zatiahnem žalúzie, je to oddychová aj relaxačná miestnosť, útek pred všetkým zlým. Viem tu hrať, tvoriť, robiť, počúvať hudbu…“
Ktorú vec doma obľubujete?
Rozmýšľam… mám rôzne obdobia, kedy ma čo baví. . Ja som na hračky a na také veci, ktoré ma zabávajú. Chladničku mám najradšej!
Lukáš, ste dosť pracovne vyťažený a zariaďovanie domu bolo zrejme pod taktovkou Miriam… alebo ste aj vy do toho mali čo povedať?
Podľa toho, do čoho. Mimi vyberá hlavne veci, ktoré sú pekné, a ja veci, ktoré sú efektívne. Väčšina zariadenia tu už bola, napríklad kuchyňa, ktorú sme doplnili len niektorými spotrebičmi. Viac-menej sme si to tu len prispôsobovali. Jediné, čo sme sami zariaďovali, bola moja pracovňa a detské izby na poschodí.
Miriam: Ja si to tu pomaly zdobím a dolaďujem. Mám vyštudovanú fotografiu, tak fotografie všade rada vidím. Stále mám nápady, čo by som pomenila, napríklad farbu stien v spoločenskej časti na prízemí, ktorá je pôvodná odvtedy, ako sme sem prišli.
Rodinnými fotografiami Miriam rada zdobí celý dom.
Miriam, ako tie domáce práce zvládate vy popri starostlivosti o dve deti?
Niekedy je veľmi náročné starať sa o dom. Nemám upratovačku ani nikoho, kto by mi pomáhal, preto to musím robiť, a aj chcem. Mňa to baví a aj deti vediem trošku k tomu, že treba udržiavať poriadok a maminke pomáhať. Technické záležitosti okolo domu zvláda Lukáš, ale keď treba, aj ja. Už sa mi stalo, že Lukáš nebol doma a pokazilo sa kúrenie. Musela som to vyriešiť, pomaly sa orientujem aj v týchto veciach.
Miriam je okrem dobrej manželky a starostlivej mamy aj blogerka, venuje sa blogu, ktorý je zameraný na mamičky. Stíha to po nociach alebo píše aj počas dňa, ak má voľnú chvíľu. Občas aj na parapete okna.
Ktoré miesto máte doma najradšej?
Lukáš: Asi svoju pracovňu.
Miriam: Jedáleň, lebo tu trávime väčšinu času, a mám rada aj detské izby, hlavne Leuškinu, je taká milá, dievčenská.
Zariaďovať dievčenskú izbu bolo Miriam blízke a cíti sa tu rovnako dobre ako malá Lea.
Detské izby zariaďovali Miriam a Lukáš, v Teovej nesmú chýbať bicie. Po otcovi zdedil hudobný talent a pokúša sa hrať.
Dispozične by ste tu niečo zmenili?
Lukáš: Nikdy som nemal pocit, že mi tu niečo prekáža. Dole aj hore máme kúpeľňu, čo je výborné. Hore máme šatník a ja mám dole kufor, z ktorého neustále striedam veci, takže aj dole mám šatník (smiech).
Miriam: Pre mňa je tento dom dispozične úplne dokonalý.
Z kúpeľne na poschodí je cez veľké francúzske okno výhľad na blízke jazero. 3 Cez veľké okno majú záhradu ako na dlani a Miriam môže z kuchyne sledovať deti pri hraní sa vonku.
Čo sa týka bývania, aké máte plány do budúcna?
Čo najskôr zaplatiť hypotéku na dom, aby to bolo naše. V našej brandži je to ako na hojdačke a môže sa stať, že dlho nepríde nič…. Zatiaľ ide robota dobre, uvidíme, budúcnosť je otvorená. Chceli by sme tu ostať, robíme všetko preto, aby sme rýchlo splatili hypotéku. Nechceli by sme odtiaľto odísť, lebo je tu krásne.
Pohoda v rodine Lukáša Adamca
Pripravila: Adela Motyková :: Foto: Miro Pochyba
