V tejto drevenici bude radosť víkendovať! Interiér je takmer za babku a šalamúnsky vyriešili aj automatické vykurovanie

Rozloha: 160 m2, drevenica

Proces prispôsobovania interiéru drevenice na rekreačné účely bol celkom príjemný. Minimalizovali sme náklady, chceli sme maximálne využiť to, čo tu bolo, čo sa našlo alebo kúpilo za zopár drobných v bazáre.
– Eliška Turanská, architektka, eliskaturanska.sk

Inga, ako odvážna mladá žena, sa pred dvoma dekádami rokov rozhodla vzdať štandardného komfortu bývania v meste a vymenila ho za drevenicu v čarovnom prostredí Starých Hôr. Tu sa začalo dobrodružstvo náročnej rekonštrukcie. Ako to už pri starých domoch býva, počas prác sa postupne odhaľovali rôzne prekvapenia – dobré, aj tie horšie.

Zdroj: Miro Pochyba

Zachovala pôvodný vzhľad

Ukázalo sa, že drevenica mala vplyvom času a zlého zaobchádzania predošlých majiteľov vážne poškodenia a mnohé prvky sa museli vymeniť za nové. Mladá majiteľka sa rozhodla zainvestovať do vyhotovenia kvalitných replík pôvodných drevených okien a vstupných dvier.

Podarilo sa zachovať pôvodnú trámovú stenu v interiéri aj tzv. čiernu kuchyňu, priestor kde sa kedysi varilo na otvorenom ohni pod mohutným kamenným sopúchom. Dnes plní funkciu zádveria.

Na poschodí nechala priznané pôvodné komínové teleso, jedno z najvýraznejších prvkov interiéru. Inga mala šťastie na vynikajúcich majstrov. Schodisko do podkrovia je síce novodobý prvok, ale štýlovo sem zapadlo. Stolári sa pohrali so schodnicami a upravili ich tak, aby vyzerali ako zošliapané.

V strednej časti podkrovia vznikla veľmi obľúbená herňa pre deti s dominantným priznaným kamenným komínom. Zdroj: Miro Pochyba

Drevenica mala slúžiť na celoročné bývanie. Inga si v prvej fáze rekonštrukcie rozdelila dispozíciu prízemia na tri časti: v strede vstupný priestor so schodiskom, vpravo od vstupu obývačka, vľavo zasa samostatná kuchyňa s jedálňou a kúpeľňa s toaletou.

Na poschodí vznikla nočná zóna ako otvorený priestor, ktorý postupom času oživili dvaja synovia. Spoločne si užívali toto idylické obdobie.

Čas na ďalšiu zmenu

Keď chlapci vyrástli a Inga mala vyššie nároky na domáci interiér a vybavenie pri svojej práci, presťahovali sa späť do neďalekej Banskej Bystrice. Drevenica s veľkou záhradou a jazierkom tak dostala nové využitie ako rekreačná chalupa.

Pri tomto prerode jej pomohla kamarátka a suseda, architektka Eliška Turanská. S novou funkciou sa zmenili aj nároky na zariadenie interiéru. Napríklad odkladacie priestory mohli zredukovať, podstatnejší bol vyšší počet lôžok a kapacita jedálne, aby sa tu Inga mohla stretávať s rodinou a kamarátmi.

Kuchynský ostrovček vytvorili z jednoduchej oceľovej konštrukcie s veľkou otvorenou policou, do ktorej umiestnili všetky hrnce a panvice. Kto varí, má tak dobrý prehľad a ľahko sa udržiava poriadok. Zdroj: Miro Pochyba

Obývačku preto zmenili na viacfunkčnú miestnosť s kuchyňou, jedálňou so sedením pre desať osôb, sedačkou na oddych a sedením pri kachľovej peci. Tam, kde mala Inga kedysi kuchyňu, je teraz ďalšia spálňa. „Pri riešení kuchyne na novom mieste sme chceli využiť maximum z tej pôvodnej,“ vysvetľuje architektka Eliška.

Prečítajte si tiež

O starej dáme cez inzerát alebo Ako vniesť svetlo do pochmúrneho interiéru 80-ročnej drevenice

Zachránená storočná drevenica v podhorí Ďumbierskych Tatier

„Zároveň sme chceli, aby jej využívanie podčiarkovalo komunitný spôsob fungovania chalupy. Na to sa zdal ideálny ostrovček, ktorý sme vytvorili pomocou pozváranej oceľovej konštrukcie, ktorú sme skombinovali s repasovanou kvalitnou agátovou pracovnou doskou.“

Aby sa do jedálne zmestilo viac ľudí, vyrobili veľké sedenie kombinujúce štýlové jedálenské stoličky a lavicu v tvare L, ktoré dopĺňa nadrozmerný stôl. Medzi kuchyňou a jedálňou je umiestnený starý príborník výraznej tyrkysovej farby. Otvorená polica s hrncami pod varnou zónou ostrovčeka je praktická a ľahko prístupná na odkladanie.

Taniere, šálky a poháre umiestnili do starého zrepasovaného zaskleného príborníka, ktorý kúpili v bazáre. Zdroj: Miro Pochyba

Z nevýhody dizajnový prvok

Z technického hľadiska potrebovala Inga doplniť automatické vykurovanie, aby sa dom mohol temperovať aj počas ich neprítomnosti. Nechceli už zasahovať do obvodových konštrukcií, preto sa rozhodli nové vedenia vody, kúrenia a odpady priznať a viesť po stenách v štýlovom medenom potrubí.

Ukázalo sa, že tento materiál ešte podčiarkol štýl interiéru na prízemí. Pôsobí starosvetsky, ladí s architektúrou aj konštrukčnými prvkami, ako sú trámové stropy, malé okná, doskové drevené podlahy, priznaná zrubová stena či kamenný priestor pôvodnej čiernej kuchyne.

Pec na prvý pohľad môže pôsobiť ako pôvodná, ale skutočnosti je to obmurovaná kozubová vložka obložená kachlicami. „Pol roka som chodila kade-tade zháňala staré kachlice. Sú také autentické, že často sa ma pýtali, ako sa mi podarilo do tej starej pece ‚narvať‘ kozubovú vložku.“ Zdroj: Miro Pochyba

Umenie kombinovať

Úlohou bolo prehodnotiť funkčnosť dispozície cez celkové fungovanie až po jednotlivé prvky v interiéri. Chceli zachovať všetko dobré a kvalitné, aby minimalizovali náklady. Snažili sa zužitkovať a vzájomne zladiť veci, ktoré tu ponachádzali alebo Inga podedila, napríklad starožitný meštiansky sedací nábytok či liatinové kachle privezené z bazáru z Nórska.

Aby v celodrevenom interiéri lepšie vynikli, pôvodnú zrubovú stenu navrhla Eliška natrieť nabielo, čím sa zosvetlila celá miestnosť. K zozbieraným pokladom pridali ešte repasovaný nábytok zo 60. rokov v spodnej spálni a obývačke a pár starožitností.

Po doladení množstvom pôvodných a štýlových doplnkov vznikol sympatický účelný aj atraktívny priestor, v ktorom sa dá stráviť príjemný čas a zrelaxovať po pracovnom týždni v meste.

Galéria a video

Text: Inéz Búci
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 08/2022