Víkendové bývanie v hausboate, kde dekor interiéru dotvára prírodná scenéria za oknami

V Kostolišti, pár kilometrov za Malackami odbočujeme pri rodnom dome Martina Benku do uličky, kde po pár stovkách metrov začnú vykúkať prvé domy postavené niekedy po revolúcii. Do všehochuti fasádnych a strešných farebných kreácií či vylepšených typizovaných katalógov vnáša štipku štábnej kultúry Hájekom navrhnutý dom.

Keďže je z pohľadu ulice filtrovaný hmotou garáže a prístreškom pre autá, na lepšie zoznámenie sa s morfológiou domu ho najskôr preskúmame zvonka. Stavba na prvý pohľad vôbec nepripomína dvojdom. Zrkadlový obraz pravej a ľavej strany sa zvonka nekoná.

Najviditeľnejšia hmota prvého podlažia si dovolila hravú asymetriu. Strieda previsy, ustupujúce prvky i rôzne formáty okenných otvorov. Hoci sa Hájek vo svojich návrhoch rád púšťa do progresívnych experimentov, materiálový scenár tohto obalu sa drží striedmeho kľúča.

Zdroj: Jozef Barinka

Najviac využíva omietku v sivej a bielej kombinácii rôznej hrúbky štruktúr s elegantnými prídavkami betónu, betónových tvárnic a parciálnych prvkov z ocele a dreva.

I keď má pozemok na šírku necelých štrnásť metrov, dvojdom na štvorcovom pôdoryse napriek trom podlažiam oproti okolitým susedom zásadne neprečnieva, ale akurátnou mierkou sa im prispôsobuje. Prízemie je od uličnej strany čiastočne zapustené do terénu, o kontakt s vonkajškom však ani z tejto strany nie je ochudobnené.

Prostredníctvom veľkoformátových okien obe bytové jednotky živo komunikujú so zelenými plochami starostlivo udržiavaných predzáhradiek. K vstupom na prvom poschodí, ktoré je na úrovni terénu, sa tiahnu po bokoch pozemku od garáže prístupové chodníčky.

Kubus druhého poschodia všetkými smermi odskočil od kontúr spodných etáží. Tento vizuálny faldík výrazne ubral objektu z proporčného vnímania a dal celej architektúre veľmi prívetivú mierku. Mimochodom, najvrchnejšia úroveň domu bola navrhnutá dodatočne.

Zdroj: Jozef Barinka

Hájkovej rodine by pokojne stačili na víkendové pobyty dve podlažia, no susedná rodina, ktorá dom užíva trvalo, preferovala radšej tri. Z opačného brehu neveľkého rybníka sa núka zadný, najkrajší pohľad na dom. Tvaroslovím nereprízuje čelnú stranu, s výnimkou farebnosti si odzadu dovolil úplne novú identitu.

Z tejto strany je filozofia celého konceptu najrukolapnejšia. Prostredníctvom okien a terasy sa dom snaží o veľmi prirodzenú symbiózu s vodnou hladinou a ďalekými výhľadmi, ktoré toto bývanie posúvajú do roviny zážitkovo výnimočných.

Silná hra materiálov

Vchádzame do architektovej bytovej jednotky, kde je jednou z hlavných tém odvážna materialita vnútorných konštrukcií. Nie však v zmysle zjednodušujúcej kombinácie tradičných kontrastov. Hájek ide viac do hĺbky.

Rád pracuje na inovatívnych, ešte neopozeraných riešeniach a ctí praktické remeslo. Hneď od zádveria to asi najzásadnejšie manifestuje priestor schodiska, ktoré sa stalo určujúcou osou celého interiéru. Na schodiskovej stene s nádhernou štruktúrou osekaného betónu elegantne levitujú stupne zo skla.

Zdroj: Jozef Barinka

Schodiskové stupne smerujúce nahor sú zo skla, smerom na prízemie sú obalené do dreveného dezénu. Schodisko v tomto prípade nie je iba vizuálne pôsobivou vertikálnou spojnicou medzi podlažiami, ale aj štedrým sprostredkovateľom prirodzeného svetla. Strešným oknom nad schodiskom padá denné svetlo naprieč všetkými podlažiami ako vodopád až na prízemie.

Toto riešenie výrazne pomohlo presvetliť pozdĺžnu dispozíciu domu, ktorá si s výnimkou prízemia musela vystačiť iba s oknami na čelných fasádach bez prídavkov bočných zdrojov. Betón v dome prezlieka kabáty niekoľkokrát.

Okrem štýlovej, nahrubo osekanej textúry sa predvádza aj v pohľadovej monolitickej podobe či v hladkom povrchu, na dotyk pripomínajúcom zamat. Silnú optickú kontru dostáva štrkovo-cementová zmes od snehobielych omietok a dyhy. Trochu prekvapivo tu nenájdete naturálnu podobu dreva. Predovšetkým z praktického dôvodu.

Prečítajte si tiež

Inšpirovala sa klasickým domom na kolesách a navrhla si komfortnú víkendovú maringotku

Bývanie v kontajneroch: Domovské sídlo manželov Kleinertovcov

V dome na vode je použitá oveľa odolnejšia laminátová podlaha. Na mieru vyrobený nábytok a zariadenie sa dyhovanej idei už len podvolil. Architekt ho iba ozvláštnil voskovou úpravou. Exkluzívne dizajnové kusy tu teda nenájdete, hlavné slovo majú v tomto víkendovom bývaní úžitok, pohodlie a výhľady.

Identické jednotky

Kým zvonka sa dom zrkadleniu opozitných strán vyhol, vnútorná dispozícia už toto pravidlo uplatnila. Za schodiskovou stenou sa odohráva pôdorysne rovnaké riešenie vrátane materiálového výrazu schodiska. Pomaly sa odpútame od najpríťažlivejšieho akcentu a začíname si všímať priestorové usporiadanie.

Hoci sa pôdorys v strede pre duálne bývanie rozdelil na dva pozdĺžne pásy, vďaka dobre zvládnutej ergonómii tento fakt nemá zásadnejší vplyv na vnímanie priestoru. Vstupné, druhé podlažie je nočnou zónou. Na jednom konci dispozície hneď vedľa vstupu majú izbu architektove deti, oproti cez chodbu rodičia.

Zdroj: Jozef Barinka

Rodičovská spálňa ponúka v pobytovom balíku pôsobivé prírodné diaľkové výhľady, ktoré si domáci môžu vychutnať buď z postele, alebo z vane. V chodbe, ktorá je komunikačnou spojnicou oboch spální, sú za dyhovaným obkladom upratané hygienicko-obslužné funkcie.

Svetlom zaliaty otvorený priestor najvrchnejšieho poschodia využívajú majitelia ako herňu. Ani táto miestnosť nie je ochudobnená o hlavnú dekoráciu domu – neustále sa meniacu scenériu za oknami. Schodiskom schádzame na prízemie. Panoramatické okno na plnú šírku dispozície sprostredkováva priamy kontakt s terénom.

Najskôr prostredníctvom pobytovej terasy s vírivkou, ktorá plynulo prechádza do zrkadliacej sa vodnej hladiny, až vám v diaľke zatarasia výhľad košaté koruny stromov. Obývačka zámerne nemrhala nábytkovou výbavou, sólo prenechala vizuálom za oknami a aj tým vo vnútri.

Trochu prekvapivo tu nenájdete naturálnu podobu dreva. Predovšetkým z praktického dôvodu. V dome na vode je použitá oveľa odolnejšia laminátová podlaha. Zdroj: Jozef Barinka

Materiálové a farebné sekvencie rôznych povrchov a štruktúr sa tu obmieňajú vo veľmi príjemnom tempe. Bezprostrednou susedkou obývačky v interiéri je jedáleň. Dominuje jej levitujúci šesťmiestny stôl z pera majiteľa, ktorý navrhol aj praktický odkladací priestor pod schodiskom.

Na servírovaciu časť bezprostredne nadväzuje kuchyňa. Na prvý pohľad síce možno nezaberá toľko miesta ako iné funkčné zóny, jej odkladacia a prípravná kapacita však vďaka mimikry riešeniam podstatne prevyšuje predpísaný štandard.

Za dyhovanou posuvnou priečkou v kuchyni je posledná obytná miestnosť, ktorá na seba prebrala dvojrolu druhej herne a dennej spálne. Vďaka východnej orientácii je ideálna na popoludňajšiu siestu dospelých i detí, ktoré sú tak rodičom počas dňa na očiach, či už vo vnútri, alebo na zelenom koberci v predzáhradke.

Oddychová miestnosť a zároveň herňa sa vie podľa potreby oddeliť od denného priestoru posuvnou priečkou. Zdroj: Jozef Barinka

Hranica medzi vnútrajškom a vonkajškom je tu takmer nebadateľná. Autorovi návrhu sa podarilo naplno využiť potenciál svetla a okolia. Dostať ho do domu, kde svojou zdravo sebavedomou promenádou zanechal výrazne pútavú a zároveň pohodovú stopu.

Galéria

Text: Denisa Slančová
Foto: Jozef Barinka
Zdroj: časopis Dom a byt 01/2022