Vila Bôrik nie je nič pre konzervatívcov. Netradičná stavba zo železobetónu získala aj ocenenie CE ZA AR

Rozloha: 260 m2, rodinná vila

Vila Bôrik získala Cenu Za Architektúru 2022 v kategórii rodinné domy. Projekt domu, bohatý na netradičné riešenia, je dielom architektov zo štúdia PLURAL, o realizáciu sa postarala miestna stavebná firma.

„Vybrali sme si takých ľudí, pri ktorých sme mali istotu, že im môžeme plne dôverovať. Celý proces projektovania, prípravy, stavby a dozoru však prebiehal za neustáleho dialógu. Do spolupráce sme šli s vetou: ‚Prekvapte nás!‘,“ začína rozprávanie pani Marta, majiteľka nehnuteľnosti.

Na vilu Bôrik nazerám ako na komplexný celok, ktorý je zaujímavý ako suma rôznych situácií a momentov. Táto mnohorakosť, séria špecifických priestorových zážitkov, je to, čo ho robí zaujímavým.
– Martin Jančok, architekt a spoluautor, štúdio PLURAL

S jasnou predstavou

„Bol to zaujímavý a vzájomne obohacujúci dialóg,“ spomína na navrhovanie a projektovanie architekt Martin Jančok. „Šlo takmer o ideálnu kombináciu jasnej predstavy majiteľov o tom, čo má dom spĺňať, a súčasne ich otvorenosti nášmu autorskému prínosu.“

Zdroj: Tomáš Turek

Samotná nosná idea, teda vertikálne usporiadanie objektu do troch podlaží, z ktorých jedno je ukryté pod úrovňou terénu, vychádzala zo snahy neobsadiť relatívne malý pozemok stavbou na úkor záhrady.

Vďaka tomuto riešeniu vila objemovo korešponduje so zástavbou v tejto obytnej štvrti a zároveň majiteľom poskytuje veľkorysý priestor na život tak v interiéri, ako aj v exteriéri.

Prvé nadzemné podlažie predstavuje dennú časť s kuchyňou, jedálňou, lounge časťou a pracovným kútikom s knižnicou. Druhé nadzemné podlažie je rozdelené na jednotlivé izby, medzi ktorými sú kúpeľne prístupné vždy z dvoch priľahlých izieb.

Centrálny priestor – akási chodba – je presvetlený strešným svetlíkom. Neprehliadnuteľná je západná fasáda, ktorá poskytuje súkromie od ulice a zároveň prepojenie medzi jednotlivými izbami. Podzemné podlažie s ateliérom a so saunou dopĺňa patio pod úrovňou terénu.

Výzva pre statika

Dom ponúka celý rad premyslených riešení – schodisko, predná fasáda, prestrešenie vchodu do domu a ďalšie architektonické prvky, ktoré vyžadovali atypický konštrukčný prístup.

Neprehliadnuteľné točité schodisko umiestnené v železobetónovom tubuse prepája tri podlažia. Je jedným z premyslených riešení, ktoré možno nájsť v celej stavbe a ktoré si vyžadovali atypický konštrukčný prístup. Zdroj: Tomáš Turek

„Najväčšou výzvou pre nás bolo získať dôveru zhotoviteľa stavby a povzbudiť ho k spoluúčasti na riešení netypických detailov a skladieb konštrukcií. Je to riskantná práca vyžadujúca širšie znalosti a skúsenosti zo stavebnej praxe, no najmä otvorenú myseľ a predstavivosť,“ zdôrazňuje Jančok.

Nosný systém objektu tvorí sústava monolitických železobetónových konštrukcií. Dve protiľahlé obvodové steny na juhu a severe nesú druhé nadzemné podlažie, ktorého stropy a priečky tvoria jeden súvislý priestorový nosník.

„Celá stavba je betónová. Nenájdete tu žiadne tehly ani murovacie tvarovky,“ opisuje Lukáš Beliš zo stavebnej firmy IDEÁLNE DOMY, ktorá bola realizátorom stavby. „Základnou požiadavkou bol pohľadový betón – ako nosná stena, interiérové steny a priečky aj pohľadové stropy na všetkých troch podlažiach.

S podobnými prvkami sme mali skúsenosti z predchádzajúcich realizácií, vedeli sme, do čoho ideme, no mnohé prvky a technologické postupy boli v týchto podmienkach aj pre nás výzvou – napríklad finálna úprava prístreška na auto, opäť železobetónového, a tiež všetko okolo okien, ktoré sú atypické najmä veľkosťou.

Tip: Nebojte sa výrazných farieb. Červený záves pripomínajúci divadelnú oponu? Prečo nie! Zdroj: Tomáš Turek

Veľmi oceňujem aj úzku spoluprácu priamo s architektmi PLURAL a so Samuelom Šimonovičom, vďaka ktorému je schodisko prepájajúce podlažia priam umeleckým dielom,“ dopĺňa.

Odhaleným betónovým stenám a stropom sekundujú podlahy z liateho betónu a terazza a kovové konštrukcie. Dom však nepôsobí chladným dojmom, práve naopak.

„Sú to viac-menej studené tóny, ktoré sme skombinovali s výraznou textúrou preglejky morenou namodro. Pri zariadení interiéru sme zase pracovali s teplými tónmi. Najmä závesy v rôznych odtieňoch a sýtosti žltej a červenej výrazne vizuálne zohrievajú priestory vnútri domu,“ vysvetľuje Martin Jančok.

Prečítajte si tiež

Tento dom je výsledkom príkladnej spolupráce architektov a majiteľov. Kuchyňa je dokonca nominovaná na ocenenie!

Konštruktívny dialóg

„O architektúru sa laicky zaujímam, odkedy viem čítať, takže mám nejaký prehľad, a najmä viem, čo sa mi nepáči. Niečo podobné platí aj pre môjho partnera, ale nie vo všetkom sme dokázali dosiahnuť úplnú zhodu. Niektoré riešenia si vyžadovali dlhé diskusie,“ opisuje Marta.

„Do krvi sme sa pohádali, či bude strecha zelená, alebo zvolíme fotovoltické panely. Vyhrali panely. A je to najlepšie riešenie, hoci som si vždy predstavovala, že budeme mať zelenú strechu.

Interiérové prvky sme si vyberali v spolupráci s architektmi. Tie, na ktoré sme nijaký názor nemali, ako napríklad knižnice či závesy, sme nechali plne na fantáziu architektov.

Majiteľkin nepopierateľný cit pre estetiku vidno aj v tom, ako domov doladila detskými kresbami. Zdroj: Tomáš Turek

Interiér sme riešili v aktívnom dialógu so stolárom Kamilom Kohútom. Pri nábytku sme nakreslili tvar, aký by sme si predstavovali, a potom sme spoločne s architektmi a so stolárom dotiahli nákresy jednotlivých zariaďovacích prvkov do detailov.

Najskôr som hľadala v obchodoch, ale ak sa nám nepodarilo nájsť to, čo by stopercentne vyhovovalo našim požiadavkám, nechali sme si to radšej vyrobiť. A tak je všetok nábytok nakoniec na mieru, až na malé výnimky, ako sú stoličky (okrem barových), ktoré sú z bazára.“

Vo vile nenájdete hluché miesta

Každý štvorcový meter domu je využitý optimálnym spôsobom. „Keď sme sa rozhodli investovať do podzemného podlažia, obávali sme sa, že to bude priestor, kam budeme len odkladať haraburdy a nebudeme ho vôbec využívať. To sa nestalo a ateliér je rovnako využívaná časť domu ako všetky ostatné.“ Slová majiteľky napokon potvrdzujú aj rozostavené puzzle na pracovnom stole.

Nábytok na mieru dopĺňajú stoličky z bazára a starožitné kúsky. Ateliér v podzemnej časti domu využívajú všetci členovia rodiny. Zdroj: Tomáš Turek

Sauna na nezaplatenie

Ak by si majitelia mali vybrať najobľúbenejší priestor v dome – okrem záhrady –, bola by to zrejme sauna. „Keď sme architektom oznámili, že chceme mať doma saunu, trochu nadvihli obočie a premenovali náš dom na vilu.

No v našom prípade nejde o prepych, saunu využívame niekoľkokrát do týždňa po celý rok. Prepychom sa nám zdal céder – materiál, ktorý sme si vysnívali.

Keď nám stolár poslal cenovú ponuku, zistili sme, že rozdiel medzi iným druhom dreva a cédrom je natoľko zanedbateľný, že si môžeme tento prepych dovoliť. A keď sa sauna rozohreje, cédrom vonia celý dom. Táto arómaterapia nám vždy potvrdí, že to bola výborná investícia.“

Vďaka fotovoltickým panelom je prevádzka domu energeticky úsporná. Na prvý pohľad môže pôsobiť cédrová sauna ako zbytočný prepych, v skutočnosti bol však rozdiel v cene cédrového dreva v porovnaní s inými druhmi zanedbateľný. Zdroj: Tomáš Turek

Samozrejme, človek sa môže zamyslieť nad tým, či je prevádzka sauny v dnešnej energetickej situácii rozumná. „K tomu treba povedať, že náš dom čerpá viac ako 40 % celkovej energie zo slnka, prebytočnú energiu ukladáme do batérií a prevádzka domu je energeticky mimoriadne úsporná.

Nie je nám to jedno a keď bude treba pritiahnuť si opasky, tak ako prvé budeme musieť obetovať saunovanie, najmä v zime, keď nemáme dostatočné zisky z fotovoltických panelov,“ dodáva majiteľka.

Prečítajte si tiež

Víkendový dom postavili na princípe zlatého rezu. Jeho vnútro má však k tradičnej chalupe ďaleko

Pracovňa s výhľadom

Domáci pracovný kútik s knižnicou oddeľuje od živého priestoru dennej časti domu iba výrazný červený záves. Dá sa v takomto prostredí pracovať bez rozptýlenia?

„Máme tri deti a ja pracujem z domu. Som zvyknutá jedným okom a uchom sa venovať práci a druhým sledovať, čo robia deti a interagovať s nimi.

Neviem si predstaviť, že by som sedela zatvorená v inej miestnosti a tvárila sa, že tu nie som. Navyše, mám pracovňu s najkrajším výhľadom – či už do interiéru, alebo do záhrady. Čo viac môže človek chcieť?“ uzatvára pani Marta.

Galéria

Text: Zuzana Tureková
Foto: Tomáš Turek
Zdroj: časopis Pekné bývanie 02/2023