Zameral sa na netradičné uplatnenie tradičného materiálu a táto snaha mu priniesla ocenenie v Národnej cene za dizajn. Zoznámte sa s pozoruhodnou tvorbou dizajnéra Ondreja Eliáša, v ktorej dominujú praktické doplnky z vlnenej plsti.
Tým, ktorí vás nepoznajú, sa trošku predstavte.
V roku 2007 som vyštudoval Ateliér Produkt dizajn, dnes je to Art dizajn, na VŠVU v Bratislave pod vedením prof. akad. soch. Františka Buriana. O dva roky neskôr som založil vlastné dizajnérske štúdio DESIGNEND s tajným cieľom zničiť (nudný) dizajn na Slovensku. Venujem sa hlavne produktovému dizajnu, ktorý chápem ako hľadanie nových súvislostí a významov prostredníctvom tradičných foriem. Snažím sa vytvárať jednoduchý, plne funkčný, minimalistický dizajn okorenený jemným humorom alebo sémantickým odkazom. Doplnkovou, niekedy však aj hlavnou, činnosťou je grafický dizajn, kde sú väčšie možnosti na uplatnenie.
Kolekcia nábytku CVOKY využíva stláčacie gombíky – cvoky – na prichytávanie plstených dekorácií. Tie majú aj funkčnú úlohu – slúžia ako úchytky na otváranie dvierok, držiak na zrkadlo, stojan na časopisy, úchytka na ramienko…
Kedy sa vám vnukla myšlienka venovať sa dizajnu a prečo práve produktový dizajn?
Ako malý chlapec som chcel byť kamionista, kreslil som si kamióny po zošitoch, neskôr som skúšal aj navrhovať ich dizajn, lepil papierové modely. Ale čo ma asi najviac ovplyvnilo ísť študovať dizajn, bol môj starší brat Peter. Študoval dizajn v Ústave dizajnu FA STU v Bratislave, a tak som mal možnosť vidieť, ako navrhuje nové produkty, kreslí, vytvára modely… To ma zaujalo. Je vzrušujúce vytvárať svet okolo seba! Najprv som chcel študovať tzv. transport dizajn, ovplyvnený spomínanými kamiónmi, ale po zvážení som radšej zvolil produktový dizajn, kde sú väčšie a aj jednoduchšie možnosti uplatniť svoj talent.
Plstené stojančeky na servítky Cvoky majú tvar rôznych zvieratiek, využívajú stláčacie gombíky
na dosiahnutie výsledného tvaru. Z plošného materiálu sa spájaním cvokov vytvára priestorový objekt.
Dá sa opísať proces, keď pod vašou taktovkou vzniká niečo nové?
Proces tvorby závisí od konkrétneho zadania – či ide o autorskú vec alebo komerčný produkt pre výrobcu, ale základom je kvalitná rešerš. Musím si naštudovať všetky dostupné informácie o navrhovanom predmete, pochopiť zmysel veci a jej poslanie. Taktiež zmapovať trh, zistiť, čo už je vymyslené, aby sme sa neopakovali a boli originálni. Nasleduje samotné navrhovanie, skicovanie, vymýšľanie – toto mám na dizajnérskej práci najradšej. Pustím si hudbu, sadnem do kresla a skicujem, skicujem… niekedy príde nápad hneď, niekedy o týždeň. Potom príde 3D modelovanie v počítači, skúšanie materiálov, povrchov, farieb.
Keď navrhujem predmet, ktorý sa bude sériovo vyrábať, je nevyhnutná komunikácia s konštruktérmi firmy, ktorí ma usmernia, často uzemnia moje uletené nápady… Keď sa robí autorská vec, je to väčšia sloboda, kde som obmedzený len materiálom. Po schválení finálneho návrhu sa vyrába model/prototyp, doladia sa detaily, pripravujú sa podklady pre výrobu. Od prvej skice po výrobok je dlhá cesta. Preto pristupujem ku každému projektu s veľkou pokorou a zodpovednosťou.
Stolík Piškvorky sa zloží jednoduchým zasunutím dvoch plošných častí a položením sklenej dosky. Dosky vytvárajú mriežku na hru piškvorky. Plstenými podložkami pod poháre sa hrá.
Je náročné skĺbiť všetky požiadavky na dizajn – aby to bolo krásne, funkčné, predajné…?
To je najťažšia vec na tejto profesii. Krása je subjektívny faktor. Vraví sa, že koľko ľudí, toľko chutí. Ale všeobecne platí, že v jednoduchosti je krása. Krása je však podriadená funkčnosti, ergonómii, tieto faktory určujú výsledný tvar, cena zase použité materiály a výrobné technológie. Ak jedno z toho preváži, iné musia zákonite ustúpiť. Keď preváži krása, veľmi rýchlo zistíte, že vec je nepoužiteľná, a odložíte ju v tom lepšom prípade na poličku, kde slúžil len ako dekorácia. Keď preváži cena, vec je vyrobená z nekvalitných materiálov a hneď sa pokazí. Ak sa podarí nájsť vyvážený kompromis a pridať aj niečo navyše, napríklad originalitu či inováciu, väčšinou vec pretrvá dlhé roky a to nazývame nadčasový dizajn.
Vo vašom portfóliu dominujú výrobky z plsti, je to váš najobľúbenejší materiál?
Posledné roky ma fascinuje prírodná vlnená plsť. Dekoračná plsť, s ktorou pracujem, je krásny materiál, príjemný na dotyk a dostupný v širokej škále pestrých farieb. Usilujem sa, aby sa plsť vrátila do našich domácností. Preto hľadám nové možnosti jej využitia, vytváram z nej nové produkty, kombinujem ju s inými materiálmi, skúšam jej limity. Problémom je jej vyššia cena, takže nie každý si ju môže dovoliť. Ale zas pri vhodnom zaobchádzaní vydrží roky.
Štúdia prenosného FM rádia v tvare nákupnej tašky využíva technológiu tenkých zvukových panelov, ktorú vyvinula spoločnosť NXT.
Kde čerpáte inšpiráciu?
Na túto otázku zvyknem odpovedať: všade okolo seba, oči mám stále otvorené. Ale realita je taká, že internet poskytuje neskutočné množstvo zaujímavých podnetov, ktoré vás vedia vyburcovať k tvorbe. Tiež práce mojich kolegov, spolužiakov či rôzne dizajnérske výstavy. Je to skrátka rôzne, človek nikdy nevie, kedy ho kopne múza, ale väčšinou jej treba pomôcť.
Vidíte svoju prácu v navrhovaní vlastných kusov nábytku a bytových doplnkov alebo sa chystáte aj na niečo iné?
Práve mám také obdobie, že uvažujem nad budúcnosťou svojej tvorby. Či ponúkať služby dizajnéra pre výrobcov ako doteraz, alebo si začať robiť len vlastné autorské veci bez naviazania na výrobcov. Niečo ako art dizajn, ale aby boli objekty aj funkčné a užitočné, nielen dizajn pre dizajn (umenie).
Plstený koberec z prírodnej vlny Mr. Braun je inšpirovaný dizajnom rádií firmy BRAUN z konca 50. rokov 20. storočia. Sémanticky sa zamýšľa nad tým, kde a ako sa počúva rozhlas či hudba,
1 700 × 900 × 6 mm.
Máte nejaké nesplnené sny?
Zajazdiť si na kamióne, kúpiť si elektrickú gitaru, zriadiť malú galériu, kde by boli vystavené moje dizajny, spojenú s ateliérom, navrhnúť si vlastný domček… Ale inak som skromný chlapec (úsmev).
Na čom práve pracujete?
Keďže ÚĽUV vypísal ďalší ročník súťaže dizajnu orientovaného na remeslo Kruhy na vode, chcel by som sa jej zúčastniť. Uvidíme, či sa mi podarí vymyslieť niečo zaujímavé z plsti alebo z iného prírodného materiálu a budem to môcť prihlásiť. Čo sa týka komerčných vecí, tak už dlhšie spolupracujem na novom stávkovom termináli (samoobslužné zariadenie na príjem kurzových stávok) pre bratislavskú firmu. Pravidelnou činnosťou je zalamovanie motoristického mesačníka.
Kolekcia plstených podložiek Audio inšpirovaných audionosičmi.
Čo krášli váš domov a aká vec v ňom je pre vás najdôležitejšia?
Keďže ešte nemám vlastný byt, tak jeho zariadenie nie je podľa môjho vkusu. Jediné, čo sa mi doňho podarilo „prepašovať“, je elektronika – staré rádiá, gramofóny TESLA, CD prijímač od japonského TEAC-u s reproduktormi od trnavského výrobcu BVaudio. Hudba je pre mňa najdôležitejšia – aj pri tvorbe –, nedokážem žiť v tichu.
3D guľa, Matrioška či MADOUšKA sú plstené dekorácie, ktoré sa musia najprv zložiť a môžu slúžiť ako logická skladačka.
Máte doma niečo zo svojej dielne?
Mám plsti plný byt, ale zabalenej v krabiciach pod posteľou, za dverami… Sú to veci na predaj, prototypy, autorské kusy z výstav, súťaží. Mám totiž „vnútorný problém“ predať svoje dizajny, ktoré sú vyrobené len v jednom origináli.
Plstený koberec Szlovákia je z prírodnej vlny. Jeho tvar vychádza z obrysu štátnej hranice Slovenskej republiky a vyvoláva zamyslenie nad tým, po čom človek kráča. Názov ironicky poukazuje na vzájomné vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom, 1 700 × 840 × 6 mm.
Kde sa možno dostať k vašim produktom?
Najlepšie je osloviť ma priamo cez e-mail. Plsť, z ktorej si dávam vyrábať svoje dizajny, je dostupná v krásnych farbách, takže zákazník má možnosť si vybrať. Niektoré plstené výrobky – Cvoky zvieratká, Cvoky misy – sa dajú zakúpiť v predajniach ÚĽUV-u, niečo v Nitrianskej galérii. Svoje dizajny netlačím do „dizajnšopov“, ich marže sú vysoké, a tým pádom sú rozmerovo väčšie plstené produkty nepredajné.
Ondrej Eliáš
www.designend.sk
Pripravila Adela Motyková
Foto Ondrej Eliáš, Peter Eliáš
Zdroj časopis Pekné bývanie
