Netradičná silueta rodinného domu v okrajovej pražskej štvrti odkazuje na inšpiráciu starým japonským umením skladania papiera Origami. Dom využíva moderné technológie, ktoré sa prelínajú s tradičnými prvkami filozofie feng šuej. Je nízkoenergetický, takmer dosahujúci pasívny štandard. Kladie dôraz na zdravé bývanie späté s prírodou.
Pokojné miesto a pomerne úzky, zato dlhý stavebný pozemok – to boli východiskové podmienky na projektovanie bývania pre manželskú dvojicu, ktorá toto miesto našla. Jeho výhodou je otvorenie na juh a výhľad na les. Parcela sa tiahne od východu na západ. Aby miesta v blízkosti prírody čo najlepšie využili, rozhodli sa investori osloviť architekta Tomáša Klanca, ktorý ich zaujal výtvarným štýlom svojich predchádzajúcich architektonických realizácií.
Kompozícia stavby
Architekt musel vychádzať okrem charakteru parciel aj z miestnych regulačných podmienok. Územný plan dovoľoval len jednopodlažný objekt krytý sedlovou strechou. Výsledkom práce architekta Tomáša Klanca, ktorého obmedzoval tento regulatív, bola atypická forma využívajúca dynamický prienik skosených rovín. „Vyšiel som zo základného obdĺžnikového pôdorysu, ktorý som narušil čiastočne skosenou južnou obvodovou stenou,“ vysvetľuje. „Dom som zastrešil kombináciou netradične priečne orientovanej sedlovej strechy, pultovej strechy podkrovia a vegetačnej strechy nad garážou a terasou tak, že v celkovej siluete domu a v rovinách striech vznikol efekt japonskej skladačky Origami. Práve ten dáva domu nezameniteľnú dynamickú siluetu.“ Tým bola úradná podmienka splnená a to nadmieru kreatívnym spôsobom: v pozdĺžnom aj priečnom reze je totiž zreteľne viditeľná sedlová strecha. Aj keď je poňatá trochu iným spôsobom, než to nezmyselná požiadavka územného plánu na sedlovú strechu predpokladala.
Dispozícia budovy a riešenie interiéru
Jednoduchá dispozícia má najširšiu časť na východnej strane – tu sa na prízemí nachádza obývacia časť domu s vysokým stropom otvoreným do štítu; postupne na seba nadväzujú obývací priestor, jedáleň, kuchyňa a aj galéria s integrovaným kozubom, na ktorú sa vystupuje po vretenovom schodisku. Veľkorysý prízemný priestor je dostatočne oslnený vďaka zasklenej južnej stene. Tá opticky prepája interiér so záhradou.
Zvyšok dispozície oddeľuje na prízemí pozdĺžna chodba, a to na južný trakt (so spálňou rodičov a detskými izbami) a na severne umiestnenú technickú časť. Tu sa nachádza hlavný vstup, kúpeľňa, WC a technická miestnosť. Na konci chodby je ešte praktický šatník s francúzskym oknom.
Na galérii našla miesto malá pracovňa a čajové posedenie s ópiovým stolíkom. V podkroví pod pultovou strechou je severne orientovaná izba; za ňou sa nachádza malý podkrovný skladovací priestor.
Obytná časť domu sa smerom na západ zužuje, prechádza do zastrešenej obytnej terasy a krytého automobilového státia.
Kombinácia materiálov a stavba svojpomocne
Dom kombinuje obvodové nosné murivo v prízemnej časti s pohľadovými drevenými konštrukciami stropov a krovu. Bol navrhnutý ako nízkoenergetický, pričom takmer dosahuje pasívny štandard. Má výborné tepelnoakumulačné vlastnosti, v lete sa neprehrieva a v zime drží teplo. Steny sú murované z vápennopieskových blokov, zateplené z vonkajšej strany a vybavené hlinenými omietkami. Dom vykuruje tepelné čerpadlo s riadeným vetraním a rekuperáciou. Realizácia stavby prebiehala svojpomocne. Ušetrilo sa aj na materiáli, pretože drevo na stropy a krovy pochádzajú z vlastných zdrojov investorov.
Hlinené omietky, marocké štukovanie a premyslená farebnosť
Priznaná konštrukcia krovu a architektovo celkové koncepčné riešenie interiéru boli základom, na ktorý investori sami nadviazali ďalšími prácami – predovšetkým vlastnoručne realizovanými hlinenými omietkami a marockým štukovaním. Interiéry majitelia zariadili v teplých a tlmených zemitých farebných odtieňoch. Výborne sa sem hodia tíkové podlahy, starostlivo vybraný nábytok a všetky dekorácie vrátane originálnych kusov indonézskych dekorácií. To všetko, prepojené masívnymi tvarmi, oblými hranami a voľbou materiálov prezrádza, že investori dodržiavali zásady feng šuej.
Text: Alena Gembalová :: Foto: Vavřinec Menšl
