Z bývalej maštale štýlová obývačka! Premena od stropu po podlahu

Dnes už takmer 70-ročná drevenica na severe východného Slovenska ponúkla majiteľom široké možnosti prispôsobenia životu 4-člennej rodiny. Keďže rozloha starej drevenice bola len približne 60 štvorcových metrov v troch obytných miestnostiach, majitelia sa rozhodli zútulniť priestor pôvodne určený pre domáce zvieratá.

Kamenná časť domu, naviazaná na zrubovú asi meter pod úrovňou podlahy, slúžila predkom ako maštaľ. Tá inšpirovala majiteľov k vydarenej rekonštrukcii. Dnes už drevenica slúži niekomu inému, pán Peter však zdokumentoval, ako postupovali pri vtedajšej premene.

Stav pred a po Zdroj: Peter Danko

Rekonštrukcia prebiehala väčšinou svojpomocne v niekoľkých krokoch:

• Odstránenie podlahových fošní
• Preventívna injektáž kamenných múrov proti prípadnému vzlínaniu vlhkosti
• Zhodenie pôvodného dreveného stropu
• Ošetrenie pôvodných stropných trámov
• Vytvorenie severného okna a terasového okna na južnej strane
• Betónovanie podlahy
• Obmurovanie pôvodných kamenných stien
• Vybudovanie dreveného stropu
• Stavba drevenej pochôdznej časti

1 Odstránenie podlahových fošní

Roštovú podlahu v maštali tvorili dosky hrubé 5 centimetrov, ešte stále pokryté a nasiaknuté výkalmi hospodárskych zvierat. Niektoré boli spráchnivené a pri vytrhávaní sa nám doslova rozpadávali pod rukami. Každopádne takéto dosky veľmi dobre poslúžili ako enormne výhrevné palivo v kachľovej peci.

2 Odborná preventívna injektáž kamenných múrov

V tomto prípade dom nebol vlhký, no skúsenejší starší ľudia hovoria, že kameň sa niekedy správa ako špongia, preto sme volili cestu preventívneho napustenia kamenných múrov špeciálnym chemickým roztokom odpudzujúcim vodu.

Toto ošetrenie vykonávajú odborníci, stačí trochu popátrať a určite natrafíte hneď na niekoľko firiem. Cena za úkon sa stanovuje za bežný meter, plus množstvo použitej „chémie“ a cesta.

3 Zhodenie pôvodného dreveného stropu

Zdroj: Peter Danko

Pôvodný strop maštale tvorili na trámoch uložené nerovnomerne široké dosky, medzi ktorými sa vytvárali medzery. Boli v omnoho lepšom stave ako podlahové fošne, no na renováciu neboli vhodné. Takže sme sa rozhodli zostaviť strop z nových dosiek. Zachovali sme len pôvodné trámy.

Zdroj: Peter Danko

Pri zhadzovaní starého dreveného stropu odporúčame použiť ochranné prostriedky, ako je napríklad v súčasnosti využívaný respirátor. Na povale, teda na vrchu dosiek, bolo ako tepelná izolácia uložené staré seno a slama, všetko rovnako práchnivejúce a podporujúce ďalšie práchnivenie. Pri práci si treba dávať pozor na vdychovanie prachu, ktorý môže spôsobiť problém hlavne alergikom či astmatikom.

Zdroj: Peter Danko

4 Ošetrenie pôvodných stropných trámov

Na nový strop sme použili nové podlahové dosky na pero a drážku. Tieto sme položili na pôvodné trámy.

Po dokonalom vsiaknutí a vyschnutí prípravku sme trámy natreli lazúrou. Keďže sme chceli zachovať pôvodný popraskaný a „červotočový“ vzhľad, a teda aj pórovitý – silno nasiakavý, prvé dve vrstvy náteru boli napúšťacie. Je nutné dôkladne štetcom pozachádzať do všetkých škár, nešetriť lazúrou. (Použili sme tenkovrstvovú lazúru na drevo Slovlux, odtieň tmavá hnedá.)

Pôvodné trámy s efektnou a žiadanou kresbou od červotoča sme najskôr ošetrili drôtenou kefou, aby sa odstránili prípadné nahnívajúce ložiská. Po dôkladnom mechanickom očistení je nutné trámy napustiť biocídnym a zároveň fungicídnym prípravkom (preventívny prípravok proti drevokaznému hmyzu, hubám, hnilobe a plesniam – v našom prípade to bol Bochemit v troch náteroch, s ktorým vám radi poradia v odbornej predajni).

Strop po rekonštrukcii Zdroj: Peter Danko

5 Vytvorenie severného okna a terasového okna na južnej strane

Keďže tmavá kamenná maštaľ mala iba nízke vstupné vráta a na protiľahlej strane malý vetrací otvor, zvolili sme vstavanie okien na oboch stranách.

Južné okno maštale Zdroj: Peter Danko

Na južnej strane sme sa rozhodli osadiť dvojité terasové okno. Na severnú stranu sme vložili klasické okno korešpondujúce s tvarom a vzhľadom ostatných okien drevenice.

Na vytvorenie otvorov na okná bolo treba prácne povyberať niekoľko desiatok kameňov a vrchnú časť otvoru pod stropom spevniť a klasicky zabezpečiť prefabrikovaným prekladom.

Južné terasové dvere Zdroj: Peter Danko

6 Betónovanie podlahy

Podlahu v maštali pod fošňovými doskami tvorila hlina. Hlinu bolo treba mierne udupať, skontrolovať vodorovnosť a položiť na ňu hydroizolačnú fóliu, ktorej okraje sa vytiahli popri múroch.

Na takto pripravené podložie nám cez okno z domiešavača „s rukou“ vyliali 3 kubíky betónu. Množstvo betónu záleží od štvorcových metrov miestnosti. Hrúbka betónovej vrstvy by mala byť cca 5 – 10 cm.

7 Obmurovanie pôvodných kamenných stien

Budúcu obytnú miestnosť bolo nutné tepelne zaizolovať. Keďže žiadny murársky majster si netrúfal nahadzovať na kamenné steny 4 cm hrubú, špeciálne mastnú omietku a ani vonkajší kamenný vzhľad časti domu sme nechceli narušiť omietkou, poradili nám stavbári polmetrové kamenné múry zvnútra obstavať najtenšími pórobetónovými tvárnicami.

Obmurovanie kamennej steny Zdroj: Peter Danko

Medzera, ktorá vznikla medzi pôvodnou kamennou stenou a stenou pristavanou z tvárnic, má tepelnoizolačnú funkciu. V tejto medzere sa viedli aj káble nových elektrických rozvodov. Vrchný veniec sa pre izoláciu a zabránenie vniknutiu hlodavcov ručne zabetónoval.

Na odvetranie priestoru medzi múrmi sme vyvŕtali niekoľko otvorov s priemerom cca 4 cm (vždy v hornej a spodnej časti vonkajších stien), do ktorých sme vložili plastové mriežky. Na takto pripravené múry už bolo možné pevne uložiť a ukotviť na pôvodné miesta ošetrené trámy.

Prečítajte si tiež

O starej dáme cez inzerát alebo Ako vniesť svetlo do pochmúrneho interiéru 80-ročnej drevenice

Manželský pár znovu oživil schátranú farmársku usadlosť

8 Vybudovanie dreveného stropu

Na strop sme použili nové podlahové dosky na pero a drážku s hrúbkou 22 mm, šírkou 145 mm a dĺžkou 4 000 mm. Dĺžku dosky sme prispôsobili vzdialenosti medzi jednotlivými trámami. Tieto dosky sa na dĺžku nadpájali vždy v strede trámu.

Ďalší postup bol ako pri skladaní podlahy. Pozdĺžne sa spájali cez pero a drážku, čo najtesnejšie spojenie sme dosiahli sťahovaním dosiek čo najdlhšími stolárskymi svorkami, ku koncu ich bolo možné sťahovať jedine popruhmi s račňou.

Skladanie stropu Zdroj: Peter Danko

Na upevnenie dosiek k trámom sme používali dlhé drevoskrutky – vždy do predvŕtanej podlahovej dosky. V prípade stropu nebolo nutné klásť dosky prekladane ako pri podlahách. Spájali sa, ako som už opisoval, na trámoch.

Povrchová úprava začínala opäť nanesením jednej až dvoch vrstiev náteru biocídno-fungicídnym prípravkom a po dokonalom zaschnutí sme ich natreli rovnakým typom tenkovrstvovej lazúry ako trámy. Opäť stačia 2 vrstvy.

Odtieň sme zvolili transparentný – bezfarebný, ktorý dokonale zvýraznil pôvodnú farbu a kresbu smrekového dreva. Odtieň bol zvolený aj pre kontrast s tmavohnedými trámami. Podlahové dosky je možné natrieť ešte pred ukladaním a spájaním na stropných trámoch.

Zdroj: Peter Danko

9 Stavba drevenej pochôdznej časti

Do drevenej podlahy sme sa pustili po vyzretí betónového podkladu. Treba počkať aspoň 2 týždne, kým sa odparí vlhkosť z betónu. Na dobre vyzretý betón sme položili hydroizoláciu – asfaltové pásy (hrúbka 2 mm) po celej dĺžke miestnosti. Slúžia ako ochrana proti zemnej vlhkosti a prenikaniu radónu.

Je potrebné, aby asfaltový pás presahoval cez obvodové múry smerom nahor, a aj v miestach spojov jednotlivých pásov treba dodržať presah jedného okraja cez druhý cca 150 – 200 mm. Spoje s presahom sme tepelne spájali nahrievaním plameňom plynového horáka a následným pritláčaním k sebe, resp. k podkladu.

Na takto pripravený podklad podlahy sme začali ukladať drevené trámy s rozmermi 100 ×100 mm. Pri práci treba neustále dbať na zachovanie vodorovnosti a prípadné miesta rozdielov vypodkladať niečím s väčšou plochou, aby sme sa vyhli prederaveniu hydroizolácie, čiže asfaltového pásu.

Kladenie podlahy Zdroj: Peter Danko

Na tento účel možno použiť odrezky napríklad laminátovej podlahy, preglejky, sololitu či iných tenkých doštičiek a kliníkov. Drevo trámov musí byť dokonale vysušené. V opačnom prípade sa trámy môžu pozdĺžne skrútiť (akoby do vývrtky) a celá podlaha sa môže hýbať.

Aj trámy sme pred ukladaním napustili biocídno-fungicídnym prípravkom. Trámy sme umiestnili od seba v takej vzdialenosti, aby sa medzi ne takmer natesno zmestil podlahový polystyrén.

Ale pozor! Podlahové polystyrénové dosky je nutné zo spodnej strany podložiť hrubým igelitom, pretože pri dlhodobom styku polystyrén s asfaltom chemicky reaguje (leptanie), a tým sa môže znížiť funkčnosť tepelnej izolácie.

Zdroj: Peter Danko

Keď už sme mali pripravenú drevenú konštrukciu pod drevené dosky, mohli sme pristúpiť k samotnému ukladaniu podlahových dosiek. Začínali sme v ľavom rohu od najrovnejšej a najdlhšej steny miestnosti.

Medzi stenu a prvú dosku podlahy je nutné dať po celej dĺžke dištančné kliníky, šírka dištančnej medzery by mala byť cca 10 – 15 mm. Dosky sme k podlahovým trámom upevňovali klincami s úzkou – zapúšťacou hlavou a doklepávali sme ich do dosky pomocou jamkára.

Na niektorých miestach sme dosky upevňovali drevoskrutkami. Tu je ale nutné otvor na skrutku predvŕtať, aby nedošlo k prasknutiu dosky. Takto kompletne zostavenú podlahu sme ešte prebrúsili brúsnym papierom s jemnejším zrnom a dôkladne povysávali.

Južné terasové okno cez sieťku Zdroj: Peter Danko

Podlahu sme potom mohli natrieť rovnakou priesvitnou tenkovrstvovou lazúrou, akú sme použili na natretie stropných dosiek. Natierať je dobré mohérovým valčekom na teleskopickej maliarskej tyči. Je lepšie naniesť viac tenších vrstiev, aby sa farba neodlupovala, v našom prípade sme naniesli 4 vrstvy. Každú jednu vrstvu po dokonalom zaschnutí.

V závislosti od použitého druhu lazúry – náteru treba niekedy plochu pred natretím ďalšou vrstvou jemne prebrúsiť. Krycie drevené lišty sme natreli lazúrou rovnakej tmavohnedej farby ako stropné trámy, čo pôsobí veľmi zaujímavo.

Zdroj: Peter Danko

Zdroj: Peter Danko

Galéria

Text, foto, realizácia: Peter Danko