12 vydaní za cenu 9!

Predplaťte si mesačník Pekné bývanie a tri vydania dostanete ZADARMO.

Objednať

Pasívne chladenie stropom, podlahou či stenou je šetrné k peňaženke aj planéte

Diskusia
Zdieľať 14. 06. 2021
Pasívne chladenie stropom, podlahou či stenou je šetrné k peňaženke aj planéte Zdroj: Shutterstock

Z hľadiska ekonomickej prevádzky a šetrenia energií i planéty je pasívne chladenie prostredníctvom tepelného čerpadla úspornejšie než to aktívne.

Tepelné čerpadlo počas pasívneho chladenia spotrebuje menej elektrickej energie, keďže nepracuje chladivový okruh s kompresorom, ale iba obehové čerpadlo primárneho zdroja tepla. Pasívne chladenie sa realizuje pomocou prídavného modulu tepelného čerpadla, ktorý je už vopred nainštalovaný v tepelnom čerpadle alebo sa dá podľa potreby dodatočne doinštalovať.

„Pasívne chladenie je možné využiť len pri tepelných čerpadlách zem-voda, prípadne voda-voda. Pri pasívnom chladení sa využíva len prírodný chlad získavaný zo zeme alebo z vody bez použitia chodu kompresora. V takomto prípade pracujú len čerpadlá na cirkuláciu vykurovacej vody a primárneho okruhu, a teda chladenie je aj ekonomicky veľmi úsporné,“ vysvetľuje Jaroslav Rehuš, expert značky Vaillant. Pasívne chladenie je možné využiť len pri chladení stropom, prípadne stenovým alebo podlahovým chladením.

Pasívne chladenie podlahou

Zdroj: Shutterstock

Na tejto možnosti je ekonomicky i ekologicky výhodné, že viacnásobne využijete technológie primárne určené na vykurovanie. Ako zdroj chladu poslúži tepelné čerpadlo s funkciou chladenia, preto sa už pri kúpe tepelného čerpadla informujte, či danou funkcionalitou disponuje. Navyše, pri tomto spôsobe chladenia sa využíva sálanie, nie prúdenie vzduchu, takže nevzniká prievan.


Na druhej strane sálavé chladenie pomocou stropov alebo stien nie je také rýchle ako chladenie klimatizačnými jednotkami, ale dodávajú do domu veľmi príjemnú klímu bez fúkania studeného vzduchu. V horúcom lete teda z obývačky chladničku neurobíte, ale môžete si byť istí, že si ani priveľkým chladom nijako neuškodíte.

Podlahové a stenové chladenie

V tomto prípade môžete využiť aj mierne upravené rozvody podlahového, resp. stenového kúrenia. Na druhej strane teplota povrchu podlahy a či steny nemôže byť nízka, a tak efektivita tohto chladenia je nižšia ako pri stropnom.

Existujú nejaké parametre, podľa ktorých sa dá určiť, či je do domu vhodnejšie pasívne alebo aktívne chladenie?

Radí: Jaroslav Rehuš – expert značky Vaillant

Pre správny návrh chladenia, jeho spôsobu a nastavenia zdroja chladu je potrebné poznať jeden zo základných parametrov domu, a to tepelnú záťaž. Túto vyráta projektant na základe skladby domu, orientácie na svetové strany, množstva presklených plôch a v neposlednom rade na základe počtu osôb a spôsobu využívania objektu. Pri návrhu spôsobu chladenia sa porovná tepelná zaťaž s množstvom chladu dodaného sálavými plochami stropného, prípadne stenového chladenia s využitím pasívneho chladenia.

Ak sálavé chladenie nepokryje potrebné množstvo chladu, je nutné pristúpiť k aktívnemu chladeniu pomocou fancoilov. Pre fancoily tepelné čerpadlo vyrába vodu s teplotou 7-12 °C, a teda je nutné použiť aktívne chladenie. Fancoily majú regulovateľné otáčky ventilátora, ktoré sa v automatickom režime prispôsobujú v závislosti od potreby chladu na základe žiadanej teploty v dome.

Prečítajte si tiež

Nízkoteplotné vykurovanie alebo Keď vykurujete stropom a stenami (2. časť)
Nízkoteplotné vykurovanie alebo Keď vykurujete stropom a stenami (2. časť)
Aký je rozdiel medzi vonkajšími roletami a žalúziami?
Aký je rozdiel medzi vonkajšími roletami a žalúziami?

Stropné chladenie

Keďže ochladený vzduch samovoľne klesá nadol, stropné chladenie je najprirodzenejšie a aj najefektívnejšie. Jeho hlavnou výhodou je rovnomerné ochladzovanie priestoru bez nepríjemného pocitu prievanu. „No aj tu sa požaduje snímanie vlhkosti v priestore, pretože taktiež hrozí kondenzácia vlhkosti na chladiacej ploche, teda sme tiež limitovaní výstupnou teplotou chladiacej vody. Toto riešenie patrí k cenovo drahším riešeniam, keďže sa vyžaduje inštalácia do celej stropnej plochy,“ upozorňuje Juraj Malík, produktový manažér značky Vaillant.

Optimálna teplota v miestnosti je v lete 24 až 26 °C. Dôležitá je však aj vlhkosť a rýchlosť prúdenia vzduchu – jej zvýšenie o 0,1 m/s pociťujeme ako ochladenie o 2 až 3 °C. Studený vzduch prirodzene klesá k zemi, preto nie je potrebné smerovať jeho prúd priamo na ľudí, to by mohlo mať nepríjemné následky. Pamätajte, že väčší rozdiel než 5 až 8 °C medzi teplotou vonku a v interiéri nie je vhodný – v opačnom prípade riskujete prechladnutie alebo nepríjemnú bolesť svalov.

Odborník radí: Ing. Jozef Hužvár, PhD., technický riaditeľ Tatra Clima, s.r.o.

1 Chcem bývať udržateľne. Čím by ste mi odporúčali chladiť interiér domu?

Za najviac ekologické riešenie považujeme chladenie studničnou vodou. Ak bývate v oblasti s dostatočným množstvom podzemnej vody, tak toto riešenie je určite najviac ekologické. Investičné náklady sú v tomto prípade o niečo vyššie ako pri chladení tepelným čerpadlom vzduch/vzduch, ale na druhej strane sa vám výrazne znížia prevádzkové náklady. Ďalší spôsob je využitie kombinácie tepelného čerpadla vzduch/vzduch a fotovoltických panelov.

2 Už bývam v dome, chcel by som klimatizáciu, ale obávam sa, že po jej inštalácii budem mať vysoké účty za elektrinu. Čo by ste mi poradili, ak sa nechcem vzdať myšlienky chladiť si interiér?

Jednoznačne v tomto prípade odporúčame kombináciu tepelného čerpadla vzduch/vzduch a fotovoltických panelov. Miestnosť s rozlohou cca 30 m2 si vyžaduje klimatizáciu s výkonom 3,5 kW. V lete pri vysokých teplotách spotrebuje približne 5 kWh za deň. Vo finančnom vyjadrení je to 75 centov.

Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 06/2021


Kategórie: Technika

Diskusia