Átriovú záhradu s dovolenkovou atmosférou majitelia vybudovali vlastnými rukami

Kto by si nechcel aspoň raz za čas v pokoji vychutnať rozčítanú knihu, byť na chvíľu oslobodený od vyzváňajúceho telefónu, schovať sa pred svetom? Ten, komu na to postačí vlastná záhrada, môže hovoriť o šťastí. Zuzana a Martin ho našli v tej svojej.

Átriová záhrada, ktorú sme navštívili, sa nachádza neďaleko centra Trenčína. Do dvora sa vchádza tichou a nenápadnou uličkou, z druhej strany pozemku však vedie hlavná cesta s pomerne hustou premávkou. Napriek tomu k nám do záhrady nedoliehal a nerušil nás žiaden hluk žijúceho mesta. Od ulice chráni záhradný pokoj samotný dom, od susedov zasa murovaný plot a stena susediaceho domu, popri ktorej sa vinie dlhý záhradný prístrešok kopírujúci tvar pozemku.

Nie je to tak dávno, čo tu bol len prázdny dvor s dvoma šopkami – jedna slúžila na bicykle a druhá na náradie. Terasa v tom čase bola len pri dome, kúsok od dverí. „Chýbal nám chodníček, ktorým by sme pohodlne prešli k šopkám. Pôvodne som plánoval chodník široký nanajvýš 1,5 metra, ktorý by sa ťahal popri múre, aby keď niečo ponesiem, som nezmokol,“ vysvetľuje domáci pán. Oslovili teda rodinnú známu, architektku Editu Cimrovú. Jej tvorbu poznali a vedeli, že sa môžu na ňu úplne spoľahnúť. „Tak som teda začala kresliť a postupne som vypracovala projekt celej záhrady. Ale to nie je podstatné, čo som nakreslila. Podstatné je, že oni to celé urobili vlastnými rukami podľa vizualizácie,“ prezrádza pani architektka na začiatku.

Vlastnými silami podľa vizualizácie

Všetko, čo je v záhrade vybudované, vrátane záhradného nábytku (okrem stoličiek), vonkajšej kuchyne s kuchynskou linkou vyšlo spod rúk domácich. Na niekoľko mesiacov sa z nich stali víkendoví majstri. Cieľom bolo premeniť vizualizáciu od architektky na realitu. „Projekt dodržali na sto percent, to málokto robí,“ chváli snahu a precíznosť domácich pani Cimrová.

Časť terasy s kozubom plánujú do budúcna „uzavrieť“, zatiaľ túto funkciu plní biela rolovacia plachta. Najbližšie sa chystajú obkladať stenu za záhradným kozubom – sčasti tehlou a sčasti čiernobielym patchworkovým keramickým obkladom. Práve vďaka nemu by sa mal podľa pani architektky tento záhradný kút „rozsvietiť“.

Pôvodná tehlová stena od susedov nadväzujúca na dom, popri ktorej mal viesť iba chodníček, sa stala vítaným pozadím pre záhradný prístrešok. Zahĺbené „balkóny“, ako ich nazval domáci pán, sa ukázali ako skvelé riešenie. Celá prístavba tak nepôsobí fádne, naopak, jej členitosť vnáša do záhradného priestoru dynamiku a zároveň mu ponecháva vzdušnosť. Šírka prístreška umožnila uskladniť pri stene drevo na kúrenie. Spoločnosť mu robia staré bicykle, hoci sú pojazdné, dnes slúžia už len na dekoráciu.

Máme radi staré veci. Martin prerába staré bicykle a ja zasa rada patinujem. Záhrada nám okrem relaxu poskytla aj kreatívny priestor na naše záľuby. – Zuzana a Martin, majitelia

Prístrešok je rozdelený na niekoľko častí. Hneď pri dome je malá terasa s dvoma lavicami, jedna z nich je hojdacia. Keď prejdete popri stene s naukladaným palivovým drevom, míňate po pravej strane vírivku. Len o pár metrov ďalej po zdolaní nenápadného schodíka sa ocitnete pred dverami malej šopky. Vedľa nej je letná kuchyňa s kozubom a záhradným sedením, tie si ukrojili najväčšiu časť z celého projektu. Tu sa schádza celá rodina a priatelia pri dobrom jedle a zábave. „Linka je drevená, drevo malo oranžový nádych, čo pôsobilo rušivo, preto som ho premaľovala,“ spresňuje Zuzana. Patina a maľovanie vôbec je vášeň domácej panej. Celý pavilón uzatvára jedna zo spomínaných šopiek, kde má Martin uložené staré bicykle, ktoré opravuje. Mnohé z nich sa stali súčasťou záhrady ako vkusné dekorácie.

Záhradný pavilón je akousi predĺženou obývacou časťou. Poskytuje dostatok priestoru na oddych aj zábavu.

Doma ako na dovolenke

Prístrešok splnil svoju funkciu. Vďaka nemu sa domáci pohodlne dostanú, kam treba – do kôlničiek aj do letnej kuchyne. Záhradu si tak možno užívať v každom počasí. Keď prší, dokonca aj keď sa už hlásia chladné dni, vtedy si pohodu vychutnávajú pri teple záhradného kozuba. Celej prístavbe dominujú dve základné farby – sivá a biela. Toto nenásilné spojenie sa príjemne dopĺňa s okolitou výsadbou. Biela farba priestor nielen rozjasňuje, ale vďaka nej má záhrada nezameniteľný romantický nádych. Ako v dovolenkovom letovisku.

Prečítajte si tiež

Návšteva svojpomocne vybudovanej záhrady s kamenným múrikom (video)

Nestabilný svah upravili na prírodnú záhradu, ktorá je v súlade s okolím domu

Na okrasu i pod zub

Projekt výsadby vrátane vyvýšených záhonov vypracovala ich známa, Ivana Ambrová zo záhradného štúdia Jasmínka. Základnú kostru tvoria trvalky miestami doplnené o letničky. Napriek neveľkej rozlohe sa v záhrade našlo miesto aj na úžitkové rastliny. Cukety, tekvice, jahody, šalát, papriky, rajčiny, ale i kríčky ríbezlí či bylinky vypĺňajú vyvýšené záhony. Tie sa nachádzajú na opačnej strane záhrady oproti prístrešku. Priestor medzi nimi vypĺňa nízky udržiavaný trávnik. „Mať takúto záhradu, ani do práce by som nechodila, pracovala by som iba z domu,“ hovorím medzi rečou.“ „No načo?“ pritakáva pani architektka. „Kam vôbec chodiť, na aké dovolenky, keď má človek toto doma?!“

Miesto na relax by nemalo chýbať v žiadnej záhrade – bez ohľadu na jej rozlohu či funkciu, teda či je viac okrasná, alebo skôr plná záhonov s rajčinami a paprikami. Do tejto, presnejšie do „balkóna“ v prístrešku, sa podarilo domácim napasovať aj vírivku. Jej čiernu farbu sčasti maskuje biele drevené zábradlie, ktorému počas sezóny pomôžu aj rastliny – niektoré len svojou bujnou zeleňou, iné i farebnými kvetmi. Tieňomilné funkie, paprade, plamienok vinúci sa okolo odkvapovej rúry, kvitnúce trvalky, okrasné trávy, ale i zeleň vysadená v kvetináčoch položených na bielom zábradlí robia z celého pavilónu čarovné miesto.

Zátišie s lavičkou sa nachádza oproti prístrešku na druhej strane malej záhrady. „Tu zvykneme raňajkovať, keďže ráno tu krásne svieti slnko.“ Poobede sa slnko otočí a osvetľuje zasa terasu pod prístreškom. Z jednej i druhej strany ho lemuje vyvýšený záhon z tehál. Vinič hroznorodý, sčasti prekrývajúci murovaný plot, tak zmäkčil jeho tvrdé línie. Je príjemnou kulisou pre záhradné svetielka. Aj vďaka nim záhrada večer získa ďalší, takmer rozprávkový rozmer.

Pozrite si viac fotografií v galérii

… začalo sa to nevinnou požiadavkou. „Nakreslila by si nám kôlničku?“ Prečo nie? Ako som kreslila, postupne som pridávala niečo navyše a ešte niečo, ešte toto… a tešila sa zo skíc. Na moje prekvapenie, sa vo finále potešili aj domáci. Postačila idea. Samotnými tvorcami sú oni sami. Edita Cimrová, autorka projektu

Autorka projektu: Ing. arch. Edita Cimrová – autorizovaná architektka, sediarossa.eu
Spolupráca: Ing. arch. Tomáš Brindza – tb-arch.sk
Projekt výsadby: Ivana Ambrová – záhradné štúdio Jasmínka

Text: Martina Deríková
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 09/2020