Návšteva Interaktívnej a experimentálnej záhrady v Nitre. O jej cieľoch, študentoch a klimatických zmenách

Rozloha: 740 m2

Zaznamenať tie najkrajšie momenty záhrady znamená žiť v nej. Byť v nej duchom aj telom, celou bytosťou. Inšpirovať sa ňou, učiť sa od nej, sledovať, ako si v nej pod vedením človeka hľadajú svoje miesto stromy, kry, byliny, hmyz a vtáci.
– Ing. Dagmar Hillová, PhD., Ing. Viera Šajbidorová, PhD.

Dagmar, jedným z výsledkov tvojho dlhoročného pôsobenia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre je myšlienka aj následná realizácia Interaktívnej a experimentálnej záhrady. Nejde pritom o „iba“ ukážkovú plochu, jej poslanie a ciele sú oveľa väčšie. Hoci sme sa stretli kvôli nej, zaujíma ma, čo tomu predchádzalo. Prezraď mi preto niečo viac o svojom profesijnom živote.

Stále hovorím, že môj profesijný život je pod prajnou hviezdou, pretože aj na škole, aj po nej som mala šťastie stretnúť sa a pracovať s mnohými nielen odborníkmi, ale najmä s ľuďmi zapálenými pre svoju profesiu. Brávali ma na mnohé odborné semináre a medzi iných odborníkov. Vpred ma posúvali aj zahraničné stáže na univerzitách, ale aj mnohé súkromné cesty za rastlinami, výstavami, veľtrhmi či za osobnosťami pracujúcimi s trvalkami.

Keďže som ostala na škole, stala som sa sama pedagógom. V období, keď som začala vyučovať, dve moje obľúbené profesijné „hviezdy“, ktoré mi ukazovali môj smer, Ivana a Ivona (pozn.: Ivana Vikárová Bázliková a Ivona Hrušková), zo školy odišli. Vzdelávala som sa ďalej a mojou veľkou inšpiráciou sa stali samotní študenti, ich otázky a záujem.

V celej záhrade sú použité drevené tabule označujúce záhradu a jednotlivé záhony. Zdroj: Miro Pochyba

Učiť o rastlinách a záhrade vyžaduje ich zažiť, mať vlastnú skúsenosť, ktorá je naozaj často neprenositeľná. Kde čerpáš tú svoju?

Vyrastala som v paneláku, no trpela som tam. Balkón je naozaj veľmi malý priestor, kde by som sa mohla realizovať. Ale od detstva som trávila veľa času u starých rodičov a neskôr u rodičov v záhrade, kde som sa učila a postupne sama vysádzala rastliny a experimentovala. Našťastie, už 12 rokov žijeme s rodinou vo vlastnom dome so záhradou, kde v skúšaní a učení pokračujem. Ale dá sa povedať, že rodičovská záhrada bola pre mňa školou prvých skúseností.

Čo ťa inšpirovalo k myšlienke založiť Interaktívnu a experimentálnu záhradu na pôde univerzity?

Nebol to jeden nápad či myšlienka, ale dlhodobý proces. Univerzita v Nitre vychovávala absolventov rastlinnej a živočíšnej výroby a až v roku 1995, po rozpade Československa, vznikla fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva s odbormi ako záhradná architektúra či krajinné inžinierstvo. Začiatky neboli ľahké. Keď som začínala vyučovať predmety o trvalkách, internet bol v ešte v plienkach, nemali sme obrázkové učebnice ani vzorkovnice kvetín. Improvizovali sme.

Fotila som rastliny, ich druhy a odrody, na diapozitívy a na prednáškach ich premietala študentom. Cez víkendy som naložila auto rastlín z vlastnej záhrady, ktoré som cez týždeň so študentmi poznávala, množila a pestovala. Aspoň takto som sa snažila skvalitniť výučbu. Ale bola to taká z núdze cnosť.

Na stážach v zahraničí som videla, ako môžu výsadbové plochy výučbu ešte viac vylepšiť, a tiež som pochopila, nakoľko by mohli byť prínosom nielen pre študentov, ale pre nás všetkých. Je predsa dôležité, aby škola dokázala „vyprodukovať“ kvalitných absolventov, a k tomu patrí aj praktická výučba. Stalo sa mojím snom vytvoriť v areáli univerzity učebný priestor, kde sa mi bude dobre učiť a kde študenti nadobudnú aj praktické zručnosti.

Zdroj: Miro Pochyba

Ako sa vyberala plocha pre univerzitnú záhradu?

Chcela som, aby bola blízko fakulty, je to predsa učebňa a zároveň živá učebnica. Keď som študovala ja, tak v tvorbe súkromných aj verejných plôch bol základom trávnik a k nemu sa pridávali výsadby. Až časom som pochopila, že trávnik nemusí vôbec byť a že trávnaté plochy okolo fakulty môžeme využiť na výsadbu druhovo pestrých rastlinných spoločenstiev.

Hlavným cieľom bola nielen výučba, ale aj to, že študenti dennodenným pasívnym chodením okolo výsadieb vedome aj podvedome nasávajú kvalitu prostredia so zeleňou a tá sa im dostáva takpovediac pod kožu. Môžu si tak lepšie uvedomiť, že toto je naozaj to, čo chcú raz v živote robiť. Keď prídu do praxe, budú vedieť kvalitne navrhovať, ale i od iných vyžadovať obdobné hodnoty.

Je záhrada otvorená aj pre verejnosť a ako často?

Záhradu sme pre verejnosť plánovali otvárať v troch termínoch: na jar, v júni počas podujatia Víkend otvorených záhrad a parkov a na jeseň. Súčasťou mali byť aj komentované prehliadky. Takto to aj prebehlo v roku 2019, no potom nám naše plány prekazila pandémia. Učiteľ sa vo mne nezaprie a otváranie priestoru pre verejnosť využívam aj vo vzdelávaní. Záhradou sprevádzajú študenti, na čo ich, samozrejme, pripravíme. Je to pre nich nácvik komunikačných zručností a schopnosti sa odprezentovať.

Pravidelne sa opakujúce strihané živé ploty do tvaru  kvádra z hrabu obyčajného (Carpinus betulus) vystupujú do popredia hlavne v predjarnom období po reze trvaliek, počas vegetácie sa v záplave kvetov takmer strácajú. Zdroj: Miro Pochyba

Radi by sme, keď to situácia dovolí, robili pre ľudí stretnutia, semináre, chceli by sme zapojiť aj dobrovoľníkov z radov verejnosti. Chceme ľuďom ukázať, ako môžu vyzerať záhony, chceme, aby si zážitok krásy odnášali domov a následne pretvárali svoje okolie. Kto má však aj v týchto časoch vážny záujem o prehliadku, môže k nám zavolať a dohodnúť si termín, sme takejto myšlienke naklonení.

Záhrada má v názve slovo interaktívna. Čo presne to znamená?

Záhrada nie je iba o vysadenom sortimente rastlín. Najväčší prínos vidím v tom, že sme ju budovali spolu so študentmi. Boli sme na to dve pedagogičky, ja a Vierka Šajbidorová. Študenti boli tí, čo robili úplne všetko – od plánovania, úpravy plochy cez vytyčovanie, výsadbu až po sledovanie výsledku. Samozrejme, viedli sme ich.

Mali sme nejakú predstavu, ktorú sme naznačili, no oni ju dotvárali a často prichádzali aj na to, ako ďalej, keď sa vyskytli problémové situácie. Dali do toho svoje „čerstvé hlavy a mladé myšlienky“. Tri ročníky študentov zažili budovanie tejto záhrady. A my sme pozorovali, ako sa menia, ako si začínajú veriť. Odišli zo školy ako „hotoví ľudia“, s dôverou v seba a vo svoju profesiu. Na škole prešli všetkým, a tak ich mohlo zaskočiť menej vecí v praxi. Dokonca sa lepšie uplatnili v porovnaní s inými ročníkmi.

V záhonoch sú vysadené aj kvitnúce kry. Ako kostrové stromy bola zvolená čremcha obyčajná (Prunus padus), ktorá v dospelosti vytvorí menšie koruny. Zdroj: Miro Pochyba

Aj vzťahy medzi študentmi a školou sa dostali do inej roviny. Nakoniec sme záhradu prihlásili do súťaže a získali ocenenie. Čiže sa to pre nich pekne uzavrelo. Niečo vymysleli, zrealizovali a ešte to bolo aj uznané. Preto to považujem za výnimočný projekt, ktorý im aj nám veľa dal. Myslím si, že to je to, v čom by sme mali na univerzite pokračovať, na získavaní nielen teoretických znalostí, ale aj praktických zručností.

Čo ďalší študenti? Chytá pre nich škola podobný projekt?

Terajším študentom rozprávam o tomto projekte a oni sa ma naozaj pýtajú, či budú tiež niečo obdobné robiť. Tým, že sa vytvorila táto záhrada, dostala som podporu vedenia univerzity posunúť praktické vzdelávanie ďalej. Aj preto som teraz poverená riadením Botanickej záhrady v Nitre, kde je mojím cieľom týmto spôsobom pokračovať vo väčšom. Interaktívna a experimentálna záhrada je vlastne pilotný projekt, ktorý ukazuje ďalšie smerovanie.

Vysvetlíš aj, čo sa myslí pod pojmom „experimentálna“ v názve záhrady?

Vysvetlím to trochu okľukou. Klimatické podmienky sú v každej krajine, dokonca v častiach krajiny, iné. Už sme pochopili, že veľké trávnaté plochy nie sú ekologické a vyžadujú vysoké vstupy v podobe práce aj financií. Nie sme v Anglicku, kde často prší a odkiaľ sa k nám trend dokonalých trávnikov kedysi rozšíril. Čím alebo ako nahradiť trávnik, aby sme ušetrili a zároveň pomohli prírode?

Okrem drevín patria do výsadieb aj trvalky. A sú to opäť záhrady Anglicka, odjakživa plné kvetov, odkiaľ sa šíri inšpirácia. Záhradníčenie tam má veľkú tradíciu aj vážnosť. Ale kto novú éru trvaliek s ekologickým prístupom naozaj odštartoval, je takzvaná nemecká škola. Tým, že sa zjednocovalo Nemecko a bolo potrebné pozdvihnúť bývalý východný blok, k čomu boli nutné financie, tak sa hľadali cesty, ako ušetriť, a to aj v zeleni. V 90. rokoch boli Nemci prví, kto prišiel na trh s registrovanými trvalkovými zmesami.

Okrasný cesnak (Allium ´Purple Sensation´) Zdroj: Miro Pochyba

Na to nadväzovali Holanďania, ďalej Angličania. Od 90. rokov sa posúvame bližšie k ekologickým a nízkonákladovým trendom. A tam zohrávajú trvalky či dokonca pôvodné byliny nenahraditeľnú úlohu. Trávnik sa necháva na plochách, ktoré sú rekreačne využívané alebo slúžia ako rám k inej náročnejšej výsadbe, ale v rámci efektívnej správy zelene sa trávniky nahrádzajú za kvitnúce spoločenstvá, nezriedka aj veľkoplošné. Tohto smeru zacieleného na ekológiu, biodiverzitu, šetrenie prírodných zdrojov, zadržiavanie vody, sa chopili aj vedecké ústavy a univerzity. A je fajn, že aj my sme sa k tomuto vývoju pripojili a sme jeho súčasťou.

No riadiť sa odporúčaniami na výsadbu zo zahraničia nefunguje spoľahlivo, keďže u nás je iná klíma ako tam. Je na nás, aby sme hľadali vlastné kombinácie rastlinných spoločenstiev, ktoré budú tu dobre prosperovať. Preto musíme aj vo výsadbách experimentovať a zisťovať, kde a ako sa jednotlivým druhom a odrodám darí, sledovať ich rast mesiac za mesiacom, rok za rokom. Experimentovanie a hľadanie nových riešení nás však čaká aj s ohľadom pomerne rýchlo postupujúcej zmeny klímy. To, čo platilo ešte povedzme pred piatimi rokmi, už dnes bohužiaľ neplatí.

Prečítajte si tiež

Dve ukážkové záhrady, do ktorých má chémia vstup zakázaný. Jednu z nich môžete kedykoľvek navštíviť aj vy

Táto mestská záhradka je príkladom ako pracovať s malým dvorom vo vnútrobloku

Spomínala si, že v botanickej záhrade plánuješ vytvárať podmienky pre študentov a ich praktické vzdelávanie.

Áno, mám v pláne nedržať sa úplne striktne náplne botanickej záhrady ako zbierky rastlín. Chcem postupne vytvárať zážitkový areál, kde si budú môcť študenti reálne odskúšať svoje nápady. V súčasnosti máme napríklad rozbehnuté diplomové práce o zveľadení botanickej záhrady. Mojím zámerom tiež je, aby sme boli komunitní, čiže aby sa na jej vzhľade podieľali nielen zamestnanci, ale aj študenti či nadšenci – dobrovoľníci z radov verejnosti. Aj toto je trend, ktorý som si všimla v zahraničí. V každej veľkej záhrade pôsobia dobrovoľníci, ktorí majú voľný vstup, a oni si podľa svojich preferencií vytvárajú program, niekto manuálne pracuje, stará sa o výsadby, iný sa venuje komentovaným prehliadkam.

Zároveň vnímam aj ďalšie poslanie našej botanickej záhrady. Výskum rastlín práve s ohľadom na spomínané zmeny klímy, čiže hľadanie a skúšanie druhov a odrôd a ich schopnosti dobre vegetovať. Na základe toho budeme môcť urobiť odporúčania, aké rastliny používať minimálne v oblasti južného Slovenska. Keď prechádzam slovenskou krajinou, všímam si, že ľuďom akoby nemá kto poradiť, ako záhrady či záhony zakladať. Preto plánujeme postupne vybudovať čo najviac výsadieb podľa rôznych podmienok, aby k nám mohli prísť a inšpirovať sa.

Keď chceme, aby celá naša krajina bola krásna, tak musíme vedieť, ako s ňou pracovať a aké rastliny vysádzať. Keďže nitrianska botanická záhrada pôsobí ako typický mestský park, chceme sa tiež špecializovať týmto smerom, dávať podnety, ako pracovať so zeleňou v mestách. Je to veľa plánov a cieľov, no ja som optimista. Viem, že to ide pomaly, ale verím, že zmeny k lepšiemu sú vždy možné.

Zdroj: Miro Pochyba

O Interaktívnej a experimentálnej záhrade

Záhrada nadväzuje na budovu Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre) a je výsledkom tvorivej práce pedagógov a študentov Katedry biotechniky zelene. Vznikla na pôvodnom trávnom spoločenstve a slúži predovšetkým ako živá učebnica. Plocha je nepravidelne rozdelená na jedenásť záhonov v tvare obdĺžnika a štvorca.

Chodníčky medzi nimi umožňujú voľbu trasy podľa aktuálneho užívania záhrady, pomalú chôdzu pri detailnom pozorovaní, ale aj rýchly prechod k posedeniu na jej konci. Nájdete tu šesť typov záhonov reprezentujúcich odlišnú zosadbu druhov, či už podľa svetelných podmienok, ale aj farebného zoskupenia. Okolie záhrady okrem budovy tvorí príjemná kulisa z vysokých stromov, ktorá ju zároveň chráni pred vonkajšími vplyvmi.

Čo nájdete na stránkach Interaktívnej experimentálnej záhrady interaktivnazahrada.sk?

• Množstvo fotiek jednotlivých záhonov vo všetkých ročných obdobiach.
• Unikátne krátke časozberné video prezentujúce celoročnú premenu jednotlivých záhonov.
• Kalendár kvitnutia trvaliek podľa mesiacov, od februára do novembra.
• Vyhľadávač rastlín, ktoré sú použité v záhrade.
• Popis jednotlivých záhonov aj so zoznamom rastlín.

• On-line knihu: Interaktívna a experimentálna záhrada – sprievodca zbierkami bylín, s príbehom vzniku záhrady, fotkami, podrobnými schémami a tabuľkami výsadieb.

Galéria

Text: Monika Králová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 09/2021