Premena svahovitého pozemku na oázu plnú čarovných zákutí

Zdieľať 10. 10. 2018

Svahovitý pozemok v modranskej vinohradníckej oblasti, kde stál pôvodne vinohrad, sa pod rukami majiteľov a záhradnej architektky premenil na jedlú oázu plnú čarovných zákutí, kde príroda nie je potláčaná, ale podporovaná.

Poďme však po poriadku. Majitelia, mladý manželský pár, vtedy s jedným synčekom, dnes už s dvomi deťmi, rekonštruovali zakúpený starší domček, ktorý dostal novú oblúkovú prístavbu. Za domom v nepríjemnom strmom svahu sa nachádzal starý veľmi zanedbaný vinohrad, ktorý nechali celkom vyklčovať. Vzadu v záhrade zachovali statný smrek, jedľu a mandľu.

Pani domáca mala vzťah k pestovaniu rastlín odmalička – obidve babičky mali veľké záhrady. Spolu s manželom premýšľali, ako poňať záhradu a tiež ako si poradiť so strmým pozemkom. Väčšina známych, ktorí ich navštívili, v tom mala jasno, všetci radili: „Okolo plota si vysadíte tuje, aby ste sa izolovali od susedov, do stredu vysejete trávnik a je to.“ Čím viac však domáci o záhrade premýšľali a zaujímali sa o súčasné riešenia, vedeli, že takto ich záhrada vyzerať nebude.

Pani domu spomína: „Pátranie po záhradných inšpiráciách nás priviedlo až k jedlým záhradám, permakultúre a starým odrodám. Presne v tom sme sa našli. Vedeli sme tiež, že kvôli deťom nebudeme používať žiadnu chémiu. Chceme, aby sa v záhrade pohybovali bez obmedzení.“ Ako si však poradiť s kamenitým a strmým svahom, to bola otázka nad ich sily. Premýšľali o vytvorení dvoch terás, no pri malých deťoch sa im to nezdalo bezpečné. Lepší by bol pozvoľný svah. Chcelo to odborníka.

Kamarátka domácej panej im odporučila záhradnú architektku Zuzanu Klučárovú. Majitelia si pozreli internetové recenzie, ktoré sa im zapáčili, tak pozvaniu nič nebránilo. Záhradná architektka hovorí: „Majitelia mali pomerne jasno, čo v záhrade chcú a čo nie. Oslovili ma s tým, že chcú jedlú záhradu. Požiadavkou boli aj detské prvky ako drevený domček so šmykľavkou, malé pieskovisko, hojdačka, ohnisko, vyvýšené záhony, veľa ovocných druhov. Svah chceli využívať aj v zime na sánkovanie. Celkom však nevedeli, akým spôsobom upraviť nehostinnú strminu s kamenitou ílovitou pôdou.

Projekt, ktorý som im predstavila, sa im veľmi zapáčil, boli nadšení. Ale cena všetkých prác vrátane terénnych aj stavebných, ako aj odvozu nekvalitnej pôdy, navážka kvalitnej zeminy, závlahové okruhy s čerpadlom boli finančne nad limit. Po istom váhaní sa však rozhodli, že záhrada podľa projektu predsa len bude, ale časť prác, na ktoré si trúfnu, urobia svojpomocne. Terénne úpravy a práce s pôdou nechali na nás. Vysádzali sme trvalkové záhony i kľúčové stromy.

Páči sa mi, že pani domáca je prírodným riešením záhrady priam nasiaknutá. Teší ma, že stále sú ľudia, ktorí vo svojej záhrade vítajú život, či už ide o ježkov, alebo čmele a včely, sú otvorení aj ekologickému riešeniu vlastnej plochy.“ Výhodou bolo, že záhradná architektka na projekt ďalej dohliadala a majiteľom v prípade potreby radila.

Vyvýšené záhony

Vyvýšené záhony v sympatickom pravidelnom usporiadaní sú čiastočne zatienené veľkou mandľou. Ich estetickému stvárneniu pomáha pochôdzna plocha vytvorená okolo nich zo zhutneného drveného melafýru. Sú riešené podľa permakultúrnych odporúčaní. Žiadna rašelina, iba rastlinný odpad z vlastnej záhrady. Vytvárali si ich sami domáci.

„Vnútri naspodku sú rôzne konáre, zvyšky rastlín, na tom je nahrnutá pôda, do ktorej každý rok pridávame vlastný kompost. Keďže sú štyri, každoročne môžeme striedať plodiny, aby sa na jednom mieste stále nepestovalo to isté.“ Jeden zo záhonov je predelený na úžitkovú časť a pieskovisko, ktoré je zároveň dopadovou plochou šmykľavky. Keď o ňu deti stratia záujem, premeníme ho na zeleninový záhon.“

Pani domáca používa ako hnojivo rastlinné výluhy. „Keď vytrhnem nejakú liečivku, ktorú už na danom mieste nechcem, dám ju do súdka a zalejem vodou. O týždeň je hotový výluh. Síce príliš nevonia, ale je to rýchle prírodné hnojivo. Navyše, ak majú byliny semená, do kompostu už nie sú vhodné, lebo by sa neskôr rozniesli. Po týždni vo vode sú už dostatočne zničené. Cielene takto využívam aj žihľavu.“

Prenosné ohnisko domáci často používajú. Kamenné múriky, ktoré vymedzujú jeho plochu, postavil podľa projektu majiteľ. Základom sú debniace tvárnice vyliate betónom, na obklad z pieskovca mal pomocníka. Okrem opekania sa dá po rozložení stolov využiť na detskú párty.

Rozmanitosť ovocia

„Pôvodná mandľa mala zlomený veľký konár“, pokračuje majiteľka, „podľa rád pani Zuzany sme ju orezali. Zo začiatku ani nerodila, ale teraz je už poriadku a prináša úrodu. Navyše, využili sme ju na malú hojdačku. Vysadili sme aj mišpule, ktoré sa vraj kedysi vo vinohradoch objavovali. Máme veľa druhov drobného ovocia, ktoré milujú najmä deti.

Pestujeme aj teraz populárne muchovníky i rakytník. Čo sa týka ovocných stromov, chceli sme pôvodné staré odrody s veľkými korunami, žiadne ,zákrsky‘. Odborníčka nám odporučila návštevu špecializovanej ovocnej škôlky v Bojkoviciach na Morave blízko slovenských hraníc, kde sa venujú vyslovene starým odrodám. Odtiaľ sme si priviezli väčšinu jabloní, hrušiek a sliviek. Miesto sme našli aj pre orech a jedlé gaštany, ktorým sa v tejto oblasti celkom darí.“

Netradičný trávnik

Na trávniku rastie ďatelina plazivá, ktorú navštevujú zrána najmä včely, no je tu veľa koníkov a iný hmyz. Preto pri kosení nechal domáci pán v línii stromov nepokosenú plôšku. Využijú ju dokonca deti pri hrách, je to pre ne taký pomyselný ostrov, okolo ktorého behajú.

Príbytky aj pre zvieratá

„Na začiatku, na jeseň hneď po výsadbe, záhrada nebola príliš pekná,“ hovorí majiteľka. „Zo zeme trčali malé rastliny a holé tenké kmienky. Teraz, asi po troch rokoch, je to už ozaj pekný priestor. Som rada, že sú tu stále miesta, ktoré sú akoby nedokončené, kde môžem vymýšľať, ako ich upraviť, na čo nadviazať. Pritom sa často inšpirujem samotnou záhradou.

Na mieste, kde som stretávala malú jašteričku, som navrstvila suchý múrik, aby tu našla príbytok. Občas sem zavíta ježko, tak pre neho nechávame kútik plný konárov a lístia. Zámerne vytvárame podmienky živočíchom, ktoré sú v záhrade prirodzenými bojovníkmi so škodcami.“ Okolo prístavby nechala záhradná architektka vysadiť majiteľkine obľúbené hortenzie metlinaté.

Pani domu hodnotí: „Musím pochváliť pani Klučárovú za jej projekt a rady. Záhradu veľmi využívame, doslova úplne vpredu od plota až po jej koniec. Je pre nás predĺženou obývačkou i herňou. Je nám tu veľmi dobre, dokonca tak dobre, že ani na dovolenku sa nám nežiada ísť.“