Mimoriadna akcia!

Predplaťte si mesačník Pekné bývanie a získajte darčekovú kartu IKEA!

Objednať
Aktuálne v predaji!

Špeciál Pekné bývanie v záhrade.

Objednať
Aktuálne v predaji!

Koncept

Objednať

Skôr než príde zima: Ako na jeseň vylepšiť vlastnosti pôdy, aby v ďalšom roku nebola skúpa na úrodu

Zdieľať 28. 10. 2022
Skôr než príde zima: Ako na jeseň vylepšiť vlastnosti pôdy, aby v ďalšom roku nebola skúpa na úrodu Zdroj: Shutterstock

Bez ošetrenia a „nakŕmenia“ bude záhradná pôda skúpa na úrodu. Ako ju "zrevitalizovať" skôr, než príde zima?

Po zbere úrody

Chorobami nenapadnuté nezdrevnatené rastlinné odpady nasekajte na drobnejšie kúsky a plytko ich zakopte spolu s rozhodeným hnojivom do pôdy – k odpadu sa musí dostať vzduch, aby humifikoval a nekysol! Podobne to urobte, ak ste v pôde pestovali zelené hnojivo. Rastlinný odpad však môžete aj skompostovať.

Veľmi dôležité je po zbere úrody…

… urobiť aj dôkladnú dezinfekciu krytých pestovateľských priestorov – fóliovníkov, studených skleníkov, parenísk. Nezabudnite pri tom na pôdu, tú môžete dezinfikovať parou alebo ju vymeňte za novú, nezamorenú, prípadne fóliovník či parenisko preneste na čistú pôdu, ak to možnosti vášho pozemku dovoľujú.

Hnojenie

Pred zimou úrodou vyčerpanú pôdu pohnojte každé tri až štyri roky dobre vyzretým maštaľným hnojom v množstve 6 až 8 kg/m2 s prídavkom polovičného nasledujúceho množstva základného hnojiva, teda v pomere P : K : Mg = 22 g : 14 g : 5,5 g na m2. Dusíkom sa na jeseň nehnojí. V núdzi však môžete použiť aj NPK v množstve 4 až 5 kg na m2.

Maštaľným hnojom nehnojte záhony, v ktorých budete budúcu sezónu pestovať koreňovú zeleninu a cibuľoviny (okrem póru a pažítky). Namiesto nedostatkového hnoja môžete použiť každý rok dobre vyzretý kompost (ideálne množstvo je 5 až 10 kg/m2) s podobným prídavkom minerálnych hnojív ako pri maštaľnom hnoji.

Hnojenie pôdy

Zdroj: Shutterstock

Tip: Na hnojenie úžitkových aj okrasných rastlín…

… je vynikajúci drevný popol, ktorý obsahuje veľa draslíka, vápnika, fosforu i horčíka a je vhodný aj na obohatenie kompostu. Nehnojte ním však kyslomilné rastliny (čučoriedky, hortenzie, rododendrony a pod.).

Stopové prvky

Pre dobrý rast, vitalitu, odolnosť a úrodnosť rastlín sú dôležité aj stopové prvky v pôde, preto by ste každý rok pred zimou (ale môžete aj na jar, ak nestihnete na jeseň) mali pôdu poliať roztokom so stopovými prvkami. Tie zabezpečia efektívnu činnosť rastlinných enzýmov v budúcej sezóne.

Prečítajte si tiež

Ozdobnica: Elegantná okrasa jesenných záhrad
Ozdobnica: Elegantná okrasa jesenných záhrad

Máte kyslú pôdu?

Optimálne čerpanie živín z pôdy koreňmi rastlín silne závisí od pH pôdy, ktoré nie je stabilné, pôda sa okysľuje vplyvom kyslých dažďov i odčerpávaním zásaditých živín. Do určitej miery univerzálne pH pre väčšinu záhradných rastlín je pH 6,5 – 7,2. Veľmi kyslá pôda alebo veľmi zásaditá sa prejaví na rastlinách zmenou farby lístia, ich škvrnitosťou, slabými prírastkami, zníženou odolnosťou i úrodnosťou.

Tip: Skúška octom

Kyslosť, resp. zásaditosť, teda pH pôdy môžete okrem prístrojov a indikátorových papierikov otestovať aj pomocou octu. Nalejte 8-percentný ocot na vzorku pôdy a keď šumí, teda uvoľňuje sa z nej CO2, znamená to, že pôda obsahuje ešte určité množstvo zásaditých uhličitanov. Stačí jej dodať udržiavaciu dávku vápenca, najlepšie však dolomitu, ktorý obsahuje aj dôležitý horčík.

Testovanie kyslosti pôdy

Zdroj: iStock

Odkyslenie pôdy

Na 10 m2 slabo kyslej pôdy pridajte 1 až 1,4 kg vápenca alebo dolomitu, do výrazne kyslej pôdy pridajte 2 až 2,5 kg, na každoročné udržiavacie prihnojovanie stačí 0,5 až 0,7 kg dolomitu.

Silne zásaditá pôda

Do silne zásaditej pôdy, kde rastliny trpia chlorózou, pridajte kyslú rašelinu a odporúčame používať kyslotvorné hnojivá.

Piesčitá pôda

Predzimné hnojenie a prekopávanie piesčitej pôdy, ak nezakopávate zelené hnojenie alebo nepridávate väčšie množstvo organického hnojiva, radšej nerobte, lebo dažďová a snehová voda spláchnu (najmä rozpustné) hnojivá do podzemných vôd cez riedku pôdu a rastliny ich nevyužijú.

Ťažšia ílovitá pôda

Prekopte ju – zlepší sa jej štruktúra, najmä ak ju predtým pohnojíte výdatnou dávkou kompostu (a ak treba aj vápnika, ale najmä horčíka). Striedavým premŕzaním a rozmŕzaním hrúd sa podstatne zlepší jej hrudkovitosť. Takéto hutné pôdy môžete nadľahčiť prídavkom piesčitej pôdy.

Prečítajte si tiež

Dá sa zúrodniť ílovitá zem? Je to náročné, ale nie nemožné
Dá sa zúrodniť ílovitá zem? Je to náročné, ale nie nemožné

Zemné kvetináče

V predstihu pred jarným sadením teplomilných drevín (broskyne, marhule, orechy, mandle) môžete už teraz vykopať výsadbové jamy. V horších a menej vhodných pôdach pre daný druh dreviny vytvorte tzv. zemné kvetináče.

Sú to jamy s rozmermi približne 1,2 × 1,2 m a s hĺbkou 60 až 70 cm (podľa druhu dreviny), z ktorých sa odstráni nevhodná pôda a nahradí sa pôdou vhodnou pre daný ovocný druh.

Zásobné hnojivá, najmä z hornín obsahujúcich draslík a fosfor, prípadne stopové prvky dajte po zmiešaní s pôdou na prekopané dno jamy, zasypte ju a navŕšte nad okolitú pôdu (po zavlažení sadne). Takto zabezpečíte optimálny rast drevín aj v tej najhoršej pôde.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, iStock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 11/2022


Kategórie: Záhrada