Táto mestská záhradka je príkladom ako pracovať s malým dvorom vo vnútrobloku

Aj malý mestský dvor dokáže ponúknuť plnohodnotné, celoročne premenlivé záhradné útočisko so stromami, s krami, kvitnúcimi trvalkami a cibuľovinami, v ktorom si každý rád posedí a pookreje.

Rozloha: 70 m2

„Rôznorodosť, ktorá tu vládne, navodzuje pocit, že priestor je oveľa väčší ako 70 m2, čo vždy prekvapí i všetky návštevy.“ – Jakub Finger, záhradný architekt, Atelier Partero

Stará mestská výstavba neraz ukrýva rôzne átriá a dvory, ktoré sa nie vždy môžu chváliť atraktívnym stavom. Inšpiráciu, ako by takéto plôšky mohli vyzerať, ponúka dnešná návšteva. Keď dom prešiel rekonštrukciou a do dvoch miestností na prízemí s veľkými zaskleniami sa nasťahoval záhradný ateliér Partero, nastali prevratné zmeny aj vonku. Na tvorbe záhradky sa od začiatku doslova vlastnoručne podieľal tak šéf ateliéru, ako aj všetci kolegovia.

Foto: Atelier Partero

Pôvodný malý hospodársky domček, ktorého zadná stena stála na hranici pozemku, zbúrali, pričom spomínanú stenu ponechali ako múr. Keďže sa ukázala ako nestabilná a jej časť sa zrútila, spevnili ju a opätovne dostavali z popadaných tehál do pôvodnej výšky. Teraz tvorí hranicu, akýsi vizuálny predel, a zároveň slúži ako atraktívne pozadie pre rastliny. Navyše je súčasťou minulosti tohto miesta. Zvyšky muriva a nepekné spevnené plochy z rozpraskaného liateho betónu dali vyviezť. Zarovnanie terénu si vyžadovalo doviezť ornicu. Nákladné auto sa však na dvor nedostalo, a tak neostalo nič iné, len vyhrnúť si rukávy a pôdu navoziť fúrikmi.

Ochrana súkromia

Veľkou nevýhodou malých mestských dvorov a záhradiek je, že vždy tam má niekto z nejakej strany výhľad. Priame pohľady v úrovni terénu zastavoval tehlový múr, no v okolitých domoch bolo stále dosť okien na poschodí, odkiaľ vidieť všetko dianie ako na dlani.

Záhradný architekt Jakub Finger z ateliéru Partero preto prišiel (vzhľadom na veľkosť plochy) s pomerne odvážnym riešením a neďaleko múru vysadil stromy – tri borovice. Voľba druhu, ako vysvetľuje Jakub, nebola pritom vôbec náhodná: „Borovice sú z ihličnanov najmenej husté, majú vzdušné koruny. Nevznikne tu príliš tmavý tieň, čo by mohlo byť pre rastliny aj interiér domu neúnosné. Ich výšku bude možné v budúcnosti korigovať rezom.“

Malá plocha, jednoduché riešenie

„Na priestor sme mali od začiatku jednoduché prevádzkové požiadavky, a to možnosť vonkajšieho posedenia na spevnenej ploche, žiadny trávnik vyžadujúci intenzívnu údržbu, ukrytý kompostér a miesto na skladovanie náradia a kvetináčov,“ spomína Jakub. Po zarovnaní terénu pomocou navozenej ornice a vysadení stromov sa záhradní architekti pustili do budovania spevnených plôch.

Záhradný nábytok bol objednaný od EGOE. Dorazil v neplánovanej žltej farbe, čo sa nakoniec skvelo hodí k mladistvému vyzneniu ateliéru a neformálnej záhradke. Foto: Atelier Partero

Hneď pri dome vytvorili malú terasu so sedením, ktorá je však dostatočne veľká, aby sa sem vošlo viac ako sedem ľudí, a chodníček vedúci k múru. Pri ňom sa nachádza kompostér či záhradné náradie, jednoducho taký malý „sklad“ pod stromami.

„Záhradka je prirodzeným pokračovaním domu, nie jeho doplnkom, je ako ďalšia izba, ibaže bez stropu alebo strechy.“ – Ing. Jakub Finger, záhradný architekt

Náš tip: Premena starej mestskej záhrady

Dlažba vo vlastnej réžii

„Dlažba je kapitola sama osebe,“ pokračuje Jakub. „Ide o žulové odrezky z českých kameňolomov, ktoré síce nepatria medzi cenovo nákladné, no o to viac práce s nimi je. Odrezky sme na mieste pomocou píly na kameň orezávali do štvorcových a obdĺžnikových tvarov, aby sme ich následne mohli k sebe uložiť na ručne spevnené kamenné lôžko.“

Nerovný okraj spevnenej plochy zapadá do ležérneho konceptu a dovoľuje niektorým rastlinám vstupovať hlbšie do priestoru. Napokon dlažba vyskladaná z rôznych odtieňov a rozmerov žuly sa skvelo hodí do starého dvorčeka s históriou, pôsobí, akoby tu bola odjakživa.

Papradia, trávy, gaury, echinacey tlačiace sa do priestoru chodníka a spevnenej plochy vyvolávajú pocit zdravej živelnosti a energie. Foto: Atelier Partero

Základ výsadieb – riadený chaos

Posledným krokom pracovnej mozaiky bola výsadba rastlín. Pod borovice bola vysadená kostra zo vždyzelených krušpánov, ktoré tvoria základ zimnej podoby záhrady. Sú strihané do voľných nepravidelných tvarov a celkom úspešne zakrývajú časť pod múrom vyhradenú pre kompostér a skladovanie náradia.

„Trávnik tu naozaj nebol potrebný, a preto zvyšok dvora patrí už len rastlinám. Záhrada bola komponovaná spontánne, bez použitia plánu vysádzania (áno, kováčova kobyla…), no premýšľalo sa o nej tak, aby finálny vzhľad a funkcia spĺňali zamýšľané nároky. Niečo z rastlín sú prebytky od známych, niečo sme prikúpili. Výsledok je neformálny. Voláme ho náš veselý záhon. Pravda je, že od jari až do jesene tu stále niečo kvitne. Cibuľoviny sa striedajú s jarnými trvalkami, trávami, bočné múry patria popínavým ružiam a susedovej vistérii, ktorá sa jedného dňa objavila a už ostala. Stále sa meniaci záhradný obraz je pôsobivý aj z interiéru cez dve veľké zasklenia, takže na dvorček nie je nutné vstúpiť, aby ste si ho prezreli, čo je veľmi fajn najmä v daždi alebo v zime. Záhradku si užívame najčastejšie pri obede, vtedy často komentujeme rôzne atmosférické a prírodné javy. Motýle či iný hmyz, vtáky aj túlavé mačky z okolia, všetci sa u nás zastavujú na návšteve. Je to tu skrátka svet ako z japonskej novely. Dvorček, kde sa deje všetko a nič…“

Neformálna výsadba sprostredkováva pocit uvoľnenosti a prirodzenosti. No i za naoko náhodným riešením sa ukrýva premyslený koncept. Rastliny na seba nadväzujú alebo sa dopĺňajú svojím charakterom či farebne, tak ako je to i pri bielych floxoch a ružovej veternici japonskej. Foto: Atelier Partero

Dvor a hospodársky domček

Zbúraný hospodársky domček odhalil celý dostupný priestor aj s jeho plusmi a mínusmi. Ukázalo sa, že ponechaná zadná stena domčeka (tehlový múr) pôsobila príliš dominantne a nevzhľadne, čo zmenila vysadená zeleň vrátane skupinky troch borovíc. Aj vďaka nim sa výrazne vylepšil pohľad z interiéru smerom von.

Dom sa po rekonštrukcii prepojil s exteriérom, a to vďaka novovzniknutým veľkým zaskleným plochám. Toto prepojenie však nadobudlo skutočný význam až po vzniku malebnej záhradky. Múr zo starých tehál, vytvárajúci krásne štruktúrované pozadie, zaisťuje súkromie.

Stav záhradného dvora pred a po jeho obnove. Foto: Atelier Partero

Naoko neformálny chaos, ale…

… aby vo výsledku pôsobil harmonicky a príjemne, nestačí povysádzať, čo príde pod ruku. Aby sa zabránilo vzniku nesúrodých výsadieb, zvykneme od odborníkov počúvať dve odporúčania. Prvé: z jedného druhu vysadiť vedľa seba tri, päť, prípadne i viac kusov, čím sa vytvoria malé plôšky. Druhé: výsadbu niektorých rastlín treba zopakovať na niekoľkých miestach, čo priestor zjednocuje.

Tu je však rastlinné spoločenstvo vyskladané z množstva druhov neraz po jednom kuse, napriek tomu pôsobí prirodzene a celistvo. Ako to dosiahnuť? Jakub radí: „Dreviny a byliny v tomto prípade na seba nadväzujú svojím charakterom, napríklad tvarom, štruktúrou, spôsobom kvitnutia, prípadne sa adekvátne dopĺňajú.“ Isté je, že na dosiahnutie harmónie v niečom, čo na prvý pohľad vyzerá ako náhodný chaos, je nutná veľmi dobrá znalosť rastlín a tiež solídna dávka predstavivosti.

Galéria

„Znovuzrodená mestská záhradka pri našom ateliéri už krásne vyrástla a my ju radi ukazujeme ako príklad, ako možno pracovať s malým dvorom vo vnútrobloku. Vládne tu ľahko riadený chaos a neformálny duch.“ – tím záhradných architektov ateliéru Partero, partero.cz

Prečítajte si tiež

Za múrmi pamiatkovo chránenej storočnej záhrady, ktorá prešla citlivou obnovou

Láska k prírode a snaha o ohľaduplnosť k prostrediu vyústila do záhrady s hygge filozofiou

Text: Monika Králová
Foto: Atelier Partero
Zdroj: časopis Pekné bývanie 01/2021