Viete, aké zložky a v akom pomere by mal obsahovať kvalitný kompost? Naučte sa, ako ho „vyskladať“

Kompostovanie

Kompostovanie je zložitý proces, ktorého sa zúčastňujú organické zložky, najmä biologické odpady, všetky pôdne zložky a realizuje ho množstvo mikroorganizmov, húb, ale i drobných živočíchov. Pri kompostovaní sa tvorí zložitý komplex humusotvorných látok, ktoré v spojení s ílovými minerálmi z pôdy tvoria tzv. sorpčný komplex, ktorý je hlavným faktorom úrodnosti pôdy.

Tento je schopný viazať živiny v pôde, no keď ich rastliny potrebujú, uvoľní ich. To je jeho najdôležitejšia funkcia. Je to akási flexibilná zásobáreň živín a čím ho je v pôde viac, tým je úrodnejšia. Samozrejme, do tohto systému je zapojená aj voda.

Základ sorpčného komplexu sa vytvára už v  komposte, a preto by ste sa mali snažiť po celý rok kompostovať všetky záhradné aj kuchynské odpady (iba tie, ktoré sú vhodné do kompostu).

Zelené hnojenie

Zeleným hnojením si môžete vypestovať ďalšiu biomasu vhodnú buď na klasické kompostovanie, alebo na tzv. plošné kompostovanie, kedy ju iba plytko zapravíte do pôdy, kde sa samovoľne skompostuje, teda humifikuje.

Zdroj: Shutterstock

Obsah humusu v pôde

Pôdy podľa obsahu humusu možno rozdeliť na slabo humózne (sem patria ľahké piesočné pôdy s obsahom humusu menším než 1 %, ďalej stredne hlinité a ťažké ílovité pôdy s obsahom humusu do 2 %), pôdy s priemerným obsahom humusu (s obsahom humusu 1 až 3 % v ľahkých a 2 až 4 % v stredných a ťažkých záhradných pôdach). Optimálny obsah humusu je v ľahkých pôdach vyšší ako 3 % a v stredných a ťažkých pôdach vyšší než 4 %.

Organické látky

Každoročne sa rozloží, mineralizuje v intenzívne obhospodarovaných pôdach približne 0,5 kg/m2 organických látok, ktoré treba pravidelne nahrádzať, ak chcete udržať pôdu v jej plnej rodivosti. Čím vyššia je teplota, vlhkosť a prevzdušnenie pôdy, tým intenzívnejší je rozklad.

Najmä v piesčitej pôde organické látky priam horia. Veľmi rýchlo sa rozkladá predovšetkým čerstvá organická hmota. Tá slúži ako potrava pre pôdne mikroorganizmy a zooedafón a ich odpady a zvyšky zasa živia rastliny.

Zvyšovanie obsahu humusu v pôde

Pri zvyšovaní obsahu humusu v pôde, kde je ho skutočne málo, sa postupuje buď etapovite viac rokov, alebo jednorazovo vysokými dávkami rašeliny či kompostu (napríklad na 1 m2 pôdy možno dať naraz 20 až 40 kg organickej hmoty, čo sa odzrkadlí zvýšením obsahu humusu o 1 až 2 % v hlinitých pôdach alebo o 0,5 až 1 % v piesčitých pôdach).

Tip: Postupné zvyšovanie humusu v pôde

Pri postupnom zvyšovaní humusu v pôde sa používajú ako humusotvorné organické hnojivá maštaľný hnoj, kompost, rašelina (20 až 30 % ich hmoty zostáva v pôde ako pôdny humus). Na porovnanie z hydinového trusu, fekálií a zeleného hnojiva zostáva v pôde len 1 až 2 % ako pôdny humus.

Na zvýšenie obsahu humusu o 0,2 % treba dodať do pôdnej vrstvy hrubej 20 cm približne 30 kg humusotvornej hmoty, ale pri rešpektovaní každoročného prirodzeného úbytku humusu v pôde jeho mineralizáciou je to až 60 kg/10 m2 maštaľného hnoja, kompostu alebo rašeliny. Takto sa vám podarí v priebehu piatich rokov pri takýchto každoročných dávkach zvýšiť obsah trvalého humusu v pôde o 1 %.

Zdroj: Shutterstock

Správny pomer dusíka a uhlíka

Dokonalosť i rýchlosť kompostovania, najmä odpadov s vyšším obsahom celulózy a lignínu, a teda aj uhlíka v hmote, ako je drevo a zdrevnatené rastliny, závisí od množstva prítomného dusíka. Optimálny pomer uhlíka a dusíka (C : N) je 20 až 30 : 1.

Ak je tento pomer menší, napríklad 10 : 1, kompostovanie prebieha veľmi rýchlo (tak je to pri čerstvom, šťavnatejšom zelenom odpade). Preto pri kompostovaní drevných hmôt musíte do kompostu pridať ešte aj dusíkaté látky a hnojivá, aby ste dosiahli optimálny pomer C : N.

Prečítajte si tiež

Kam s kompostom? Výber vhodného miesta je dôležitý

Biohrobľa

Pred zimou je výhodné z jesenných odpadov v záhrade založiť tzv. biorodiaci kompost či biohrobľu, ktorú už v skorú jar môžete osadiť zeleninou. Jej tvar môže byť voľný vo forme akejsi dlhšej, hore zúženej hroble, môže byť však aj vo forme vysokého biozáhona ohraničeného bočnými stenami vysokými asi 1 m a s vetracími otvormi z rôzneho materiálu.

Pri zakladaní hroble môžete výborne využiť aj stredne hrubé konáre, ktoré sa ukladajú na spodok tohto kompostu. Základom biohroble je 25 cm hlboká a 160 cm široká ryha v pôde orientovaná severojužne (dlhá podľa potreby a možnosti), ktorú postupne napĺňate a vŕšite vhodným materiálom.

Prečítajte si tiež

Vyskúšajte biohnojivo z pŕhľavy a už na ňu v okrasnej aj úžitkovej záhrade nedáte dopustiť!

Základ tvorí jadro vysoké asi 25 cm a patria sem nasekané konáre, hobliny, slama, mokrý papier či staré kožušiny, medzery sa zasypú pôdou. Ďalšou vrstvou sú koreňmi hore uložené trsy trávy alebo vrstva pôdy vykopanej z ryhy (0 až 15 cm). Nasleduje vrstva lístia a burinného bezsemenného materiálu zmiešaného s drevným popolom (20 až 25 cm). Na to dajte vrstvu hrubého kompostu (15 cm).

Posledná, pestovateľská vrstva (20 cm) je kvalitná záhradná zemina obohatená zrelým kompostom (mal by tvoriť 20 % z jej objemu). Všetky vrstvy vždy primerane utlačte a trochu zavlažte. Nakoniec kopu prekryte čiernou riedko dierovanou fóliou.

Hotový kompost zapracujte do vyvýšených záhonov, budú pripravené na jarnú výsadbu. Zdroj: Shutterstock

Striedanie vrstiev

Jednotlivé vrstvy odpadu a pôdy v komposte striedajte. Pridávať môžete aj malú dávku fosforečného a draselného hnojiva či mletého dolomitu. Pri kompostovaní drevného odpadu je dobré pridať aj hnoj alebo dusíkaté hnojivo. Chemikálie dávkujte skutočne len v malom množstve, aby ste neotrávili prítomné mikroorganizmy a tým nezbrzdili humifikáciu.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 11/2022