Živý plot – najprirodzenejšia a najkrajšia možnosť ako si ohraničiť pozemok

Možností, ako ohraničiť pozemok, oddeliť sa od susedov a ulice alebo len rozdeliť záhradný priestor na niekoľko samostatných častí, je viacero. Najprirodzenejším riešením je využitie zelene, teda živých plotov.

Môžete sa rozhodnúť pre konkrétnu podobu živého plota – pre živý plot tvarovaný alebo rastúci voľne. Vybrať si môžete z množstva drevín – opadavých, vždyzelených aj ihličnatých.

Tvarovaný živý plot

Tvarovaný živý plot sa napríklad viac uplatní v moderných a formálne pôsobiacich záhradách, čiastočne aj v záhradách vidieckych. Nemožno si ho vytvoriť z každej dreviny, našťastie, existuje množstvo takých, z ktorých to ide jednoducho. Tento typ živého plota je náročnejší na starostlivosť, bez nej by nepôsobil reprezentatívne a ani by neplnil požadovaný účel. Najdôležitejší je pravidelný rez.

Tvarované živé ploty zaberú menej miesta ako živé ploty rastúce voľne. Z tohto dôvodu sa hodia aj do menších záhrad, dvorov a predzáhradiek. Tvarovaný živý plot si najrýchlejšie vytvoríte z opadavých listnáčov. Ich nevýhodou je, že na zimu po opadaní listov „stratia farbu“. Ak vám to prekáža, môžete zvoliť vždyzelené listnáče (vavrínovec, cezmína, vtáčí zob), ktoré sa však vyznačujú nízkou mierou premenlivosti. Tá je typická pre opadavé listnáče.

Voľne rastúce živé ploty

Ide o prírodnejšie riešenie. Hodí sa skôr do väčších záhrad, pretože voľne rastúce kry zaberú viac miesta. Zakladajú sa z druhov kvitnúcich na jar alebo v lete, prípadne z vybraných úžitkových drevín (arónia, muchovník). Môžete sa rozhodnúť pre pestrú kombinovanú výsadbu alebo výsadbu z jedného druhu.

Pre voľne rastúci živý plot sa odporúča vymedziť priestor široký aspoň 2 m. Väčšina krov sa totiž časom rozrastie hlavne do šírky. Je viac než pravdepodobné, že v spleti konárov sa časom zahniezdia aj vtáky. Počítajte však aj s tým, že kvitnutie týchto drevín trvá len pár dní či týždňov v roku, ostatné obdobia môžu pôsobiť fádne.

Ak si vyberiete dreviny s pekným jesenným sfarbením listov, môžete získať ďalší benefit. Zvoliť si možno zlatovku, vajgéliu, orgován, pajazmín, dulovec, trojpuk, nátržník. Na miestach s vlhšou a kyslejšou pôdou môžete využiť aj hortenzie. Starostlivosť o takéto živé ploty je jednoduchá a nezaberie veľa času.

Foto: Shutterstock

Starostlivosť

Pri tvarovaných živých plotoch je najdôležitejší rez dva- až trikrát ročne. Vďaka tomu živý plot hustne a nadobúda želanú podobu a tvar. Rezať, hoci nie každoročne, treba aj voľne rastúce živé ploty. Potrebný je výchovný, udržiavací alebo časom zmladzovací rez. Okrem toho dreviny treba zavlažovať, najmä v suchších oblastiach alebo cez leto, po reze prihnojiť, odburiňovať. Ak máte plot vysadený pri ceste alebo chodníkoch na ulici, chráňte ho aj proti posypovým soliam.

Živý plot bohato olistený po celej ploche získate len vtedy, ak ho budete mať v dolnej časti o niečo širší ako v hornej. Týmto krokom umožníte svetlu dostať sa aj do jeho najnižších častí.

Prečítajte si tiež

Aké dreviny sú vhodné na rýchlorastúci živý plot

Ako zakryť betónový plot?

Pravidlá rezu

Jednotlivé druhy používané v živých plotoch môžu mať odlišné požiadavky na termín rezu. Je potrebné vedieť, kedy rezať. Väčšinou sa tvarované živé ploty z opadavých listnáčov režú začiatkom leta. Pri reze je dobré natiahnuť si pod živý plot fóliu, vďaka tomu sa vám bude odpad spratávať jednoduchšie. Nezabudnite ani na natiahnutý špagát, vďaka tomu bude výsledok vašej práce precíznejší. Optimálny tvar živého plota je preto lichobežník, rovnako však môže mať hornú časť zaoblenú.

Prečítajte si viac o téme ako rezať živé ploty

Opadavé dreviny vhodné na tvarované živé ploty

• javor poľný (Acer campestre),
• hrab obyčajný (Carpinus betulus)
• buk lesný (Fagus sylvatica)
• vtáčí zob vajcolistý – poloopadavý (Ligustrum ovalifolium)
• dráč Thunbergov (Atropurpurea)
• myrobalán (Prunus cerasifera ’Atropurpurea‘)

Ako vysadiť živý plot

Voľnokoreniace stromčeky priamo zo škôlok sú lacné a ideálne na založenie živého plota. Je dôležité, aby boli vysadené ešte v čase, keď „spia“, od októbra do konca februára.

1. Konce koreňov mierne skráťte. Povzbudíte tak ich nový a silnejší rast.
2. Pomocou špagáta si vytýčte líniu výsadby. Výsadbovú ryhu vykopte do tvaru V.
3. Rastliny saďte na vzdialenosť 45 cm od seba, ktorá vyhovuje väčšine drevín.
4. Skontrolujte, či sú rastliny v rovnakej hĺbke, a nasypte pôdu okolo ich koreňov.

Pri výsadbe rozhoďte do jamy trocha rohovinovej múčky na lepšie zakoreňovanie. Pred výsadbou je dôležité udržiavať korene stále vlhké, ideálne je, ak ich pred výsadbou namočíte aspoň na hodinu do vedra s vodou a následne čo najskôr vysadíte.

Nové rastliny z odrezkov

Foto: Daniel Košťál

Nové rastliny na živý plot, napríklad z vtáčieho zobu alebo tavoľníka, získate z drevitých odrezkov. Mali by mať hrúbku aj dĺžku obyčajnej ceruzky. Odrezky zapichujte do skyprenej pôdy. Dávajte pozor, aby ste ich nezapichli „dolu hlavou“ – hore majú mať kolmý rez, dolu šikmý.

Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 02/2021